Chudoba na Slovensku: Takmer tretina ľudí si nemôže dovoliť dovolenku. Problémom sú aj nečakané výdavky

Čo si Slováci nemôžu dovoliť? Na čele je dovolenka a finančná rezerva

Podľa výsledkov európskeho zisťovania EU SILC, ktoré monitoruje životné podmienky domácností a chudobu, patrí medzi najčastejšie finančné problémy Slovákov neschopnosť zaplatiť si aspoň raz ročne týždňovú dovolenku mimo domova. V roku 2025 sa to týkalo 29,1 % obyvateľov Slovenska.

Ako uvádza Štatistický úrad, druhým výrazným problémom je nedostatok úspor na pokrytie nečakaných výdavkov. Sumou, ktorú domácnosť podľa zisťovania nemusí vedieť zvládnuť z vlastných zdrojov, je 461 eur.

Takúto finančnú záťaž by nezvládlo pokryť 26 % obyvateľov. Na treťom mieste sa umiestnila nemožnosť nahradiť opotrebovaný nábytok novým. Tento problém uviedlo 19,6 % ľudí.

Ide o takzvané vynútené materiálne nedostatky. Znamená to, že ľudia si danú vec nemôžu dovoliť z finančných dôvodov, nie nevyhnutne preto, že o ňu nemajú záujem.

Situácia sa pri dovolenke medziročne zlepšila

Hoci je týždňová dovolenka stále najčastejším problémom, v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastalo zlepšenie. V roku 2024 si ju nemohlo dovoliť 33,4 % obyvateľov, zatiaľ čo v roku 2025 to bolo 29,1 %.

Podiel tak klesol o 4,3 percentuálneho bodu, uvádza Štatistický úrad. Medzi sledovanými položkami ide o výraznú pozitívnu zmenu. Napriek tomu sa dovolenka mimo domova raz za rok stále nachádza mimo finančných možností takmer troch z desiatich obyvateľov Slovenska.

Problémom je aj jedlo, teplo či vlastné auto

Finančné obmedzenia sa netýkajú iba voľnočasových aktivít. Časť domácností musí obmedzovať aj výdavky spojené s každodenným životom.

Medzi ďalšie sledované nedostatky v roku 2025 patrili:

• 14,2 % obyvateľov si nemohlo dovoliť jedlo s mäsom, kuracím mäsom, rybou alebo vegetariánskou alternatívou každý druhý deň.
• 9,3 % ľudí nemalo dostatok peňazí na to, aby si každý týždeň mohli dopriať menšiu sumu na osobné potreby bez konzultácie s niekým ďalším.
• 8,5 % obyvateľov uviedlo, že si ich domácnosť nemôže dovoliť automobil.
• Viac ako 8 % obyvateľov malo problém finančne zabezpečiť primerané teplo vo svojom domove.
• 7,3 % ľudí uviedlo nedoplatky spojené s bývaním, energiami, pôžičkami alebo nákupmi na splátky.

Tieto údaje ukazujú, že finančná neistota môže zasahovať rôzne oblasti života. Pre niektoré domácnosti predstavuje problém väčší výdavok, pre iné aj pravidelné náklady na bývanie, stravu či energie.

Chudoba na Slovensku: Rozdiely medzi krajmi sú výrazné

Pri porovnaní jednotlivých regiónov sa ukazuje, že možnosti domácností nie sú na Slovensku rovnaké. Rozdiely sú viditeľné napríklad pri dovolenke, schopnosti uhrádzať účty aj pri nákladoch na vykurovanie.

Kým v Bratislavskom kraji si týždňovú dovolenku mimo domova nemohlo dovoliť 13,3 % obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo 37,2 % a v Prešovskom kraji 36,4 %.

Výrazné rozdiely sa prejavili aj pri nedoplatkoch. V Prešovskom kraji uviedlo tento problém 16,6 % obyvateľov, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji išlo o 2,3 %. Podiel v Prešovskom kraji bol teda približne sedemnásobný.

Podobná situácia bola aj pri vykurovaní domácností. V Bratislavskom kraji malo problém zabezpečiť si doma primerané teplo 2,4 % obyvateľov. V Prešovskom kraji tento podiel dosiahol 15,7 %, teda viac ako každého siedmeho obyvateľa, informuje Štatistický úrad.

Závažná materiálna a sociálna deprivácia sa týka takmer 376-tisíc ľudí

Materiálne nedostatky sú jednou z oblastí, prostredníctvom ktorých sa sleduje chudoba. Osobitným ukazovateľom je závažná materiálna a sociálna deprivácia. Tá zachytáva podiel ľudí, ktorí si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť najmenej 7 z 13 sledovaných položiek.

Na Slovensku sa tento problém v roku 2025 týkal 7 % obyvateľov, čo predstavuje takmer 376-tisíc ľudí. V porovnaní s rokom 2024, keď ukazovateľ dosiahol 7,6 %, ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu.

Vývoj v predchádzajúcich rokoch však nebol rovnomerný. V období rokov 2016 až 2020 sa situácia postupne zlepšovala a v roku 2020 dosiahla miera deprivácie najnižšiu hodnotu 4,5 %. Od roku 2021 následne rástla a v roku 2024 sa dostala na 7,6 %.

Najnovšie výsledky tak naznačujú mierne zlepšenie, no počet ľudí, ktorí čelia viacerým finančným obmedzeniam súčasne, zostáva významný.

Ktoré regióny majú najvyššiu mieru deprivácie?

Aj pri závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii sa potvrdili výrazné regionálne rozdiely. Najvyššie hodnoty za rok 2025 zaznamenali Prešovský a Košický kraj.
 

Kraj	Miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie
Prešovský	13,5 %
Košický	11,9 %
Banskobystrický	7,6 %
Nitriansky	7,3 %
Trenčiansky	6,3 %
Trnavský	3,5 %
Žilinský	1,9 %
Bratislavský	1,9 %

Zatiaľ čo v Prešovskom kraji sa s viacerými finančnými nedostatkami súčasne stretáva viac než desatina obyvateľov, v Bratislavskom a Žilinskom kraji dosahuje tento podiel 1,9 %.

Údaje poukazujú na rozdielnu životnú situáciu v jednotlivých častiach Slovenska. Samotná miera deprivácie však nevysvetľuje všetky príčiny týchto rozdielov ani finančnú situáciu každej jednotlivej domácnosti.

Čo hovoria údaje o chudobe na Slovensku?

Výsledky zisťovania EU SILC ukazujú, že aj pri miernom medziročnom zlepšení zostáva pre veľkú časť obyvateľov problémom vytváranie finančnej rezervy a pokrývanie výdavkov, ktoré presahujú bežný rozpočet.

Najčastejšie sa ľudia stretávajú s nemožnosťou zaplatiť si dovolenku, zvládnuť nečakaný výdavok vo výške 461 eur alebo vymeniť opotrebovaný nábytok. V niektorých regiónoch sa k týmto obmedzeniam pridávajú aj problémy s úhradou bývania a zabezpečením dostatočného tepla.

Údaje Štatistického úradu SR zároveň pripomínajú, že chudobu nemožno posudzovať iba podľa príjmu. Dôležité je aj to, či si domácnosti dokážu dovoliť základné potreby, zvládnuť nepredvídané situácie a udržať primeranú životnú úroveň.