Manželia celý život spoločne hospodária, z jedného účtu platia hypotéku, energie, potraviny aj ďalšie výdavky domácnosti. Účet je však vedený iba na meno jedného z nich. Keď jeho majiteľ zomrie, pozostalý môže nepríjemne zistiť, že sa k peniazom nedostane. Nepomôže mu pritom automaticky ani platobná karta, znalosť PIN kódu či dispozičné právo k účtu.
Smrť majiteľa bankového účtu totiž mení pravidlá nakladania s peniazmi. Banka po získaní informácie o úmrtí vykonáva potrebné opatrenia, ktoré chránia majetok patriaci do dedičstva. Pozostalí tak môžu dočasne prísť o prístup k finančným prostriedkom, hoci ich počas života zosnulého bežne používali.
Nie vždy však platí, že rodina musí čakať na skončenie dedičského konania bez akejkoľvek možnosti riešenia. Dôležité je vedieť, kto bol majiteľom účtu, či mal ďalšieho disponenta a aké podmienky má konkrétna banka.
Banka sa dozvie o úmrtí a účet môže zablokovať
Keď banka dostane hodnovernú informáciu o smrti klienta, začne riešiť jeho účty a ďalšie bankové produkty. Konkrétny postup upravujú obchodné podmienky jednotlivých bánk, no štandardne dochádza k zablokovaniu účtu zosnulého a platobných kariet vydaných k nemu.
Zároveň sa deaktivujú prístupy do elektronického bankovníctva, informačné služby a dispozičné oprávnenia ďalších osôb. Cieľom je zabrániť neoprávnenému nakladaniu s peniazmi, ktoré sa majú vysporiadať v dedičskom konaní.
Podľa Slovenskej bankovej asociácie sa peniaze na účte zosnulého stávajú súčasťou dedičstva. O tom, komu pripadnú, rozhoduje dedičské konanie a banka ich následne vyplatí podľa právoplatného rozhodnutia.
To však môže byť pre rodinu komplikácia. Ak na účet chodil dôchodok oboch manželov alebo z neho odchádzali všetky pravidelné platby domácnosti, pozostalý môže zo dňa na deň stratiť prístup k peniazom potrebným na bežné fungovanie.
Máte platobnú kartu zosnulého? Peniaze z účtu nevyberajte
Jednou z najčastejších chýb je presvedčenie, že ak má manžel alebo manželka platobnú kartu k účtu zosnulého, môže ju používať aj po jeho smrti.
Takéto oprávnenie však automaticky nevzniká. Platobná karta je viazaná na konkrétneho držiteľa a jej používanie po smrti majiteľa účtu môže byť v rozpore s pravidlami banky.
Rovnako nestačí poznať PIN kód alebo mať prístupové údaje do internetbankingu. Pozostalí by nemali pokračovať vo výberoch ani prevodoch len preto, že tieto možnosti mali počas života zosnulého k dispozícii.
Ak banka o úmrtí ešte nevie, neznamená to, že peniaze možno voľne vyberať. Finančné prostriedky môžu patriť do dedičstva a ich neoprávnené použitie môže spôsobiť spory medzi dedičmi.
Disponent nie je majiteľ účtu. Po smrti sa jeho oprávnenie spravidla končí
Mnohí ľudia si zamieňajú dispozičné právo s vlastníctvom účtu. Ide však o dve rozdielne veci.
Disponent je osoba, ktorej majiteľ účtu umožnil vykonávať určité operácie. Môže vyberať hotovosť, zadávať platby alebo kontrolovať zostatok podľa rozsahu udeleného oprávnenia. Samotné peniaze na účte mu však nepatria len preto, že k nim má prístup.
Ak zomrie jediný majiteľ účtu, dispozičné oprávnenie ďalšej osoby spravidla zaniká. Banka následne postupuje podľa svojich podmienok a pravidiel dedičského konania.
To znamená, že ani manželka, ktorá mala dlhé roky dispozičné právo k manželovmu účtu, nemôže automaticky pokračovať vo výberoch a prevodoch.
Dôležitá je preto otázka, či je druhá osoba skutočne disponentom, alebo ide o spolumajiteľa účtu. Tieto dve situácie majú odlišné právne a praktické dôsledky.
Spoločný účet manželov nie je to isté ako účet jedného z nich
Ak majú manželia účet vedený na meno jedného z nich a druhý má iba dispozičné právo, nejde automaticky o spoločný účet.
Pri účte s jediným majiteľom môže banka po jeho smrti obmedziť nakladanie s finančnými prostriedkami až do skončenia dedičského konania.
Odlišná situácia nastáva pri účte, ktorého majiteľmi sú skutočne obaja manželia. Vtedy treba posudzovať zmluvné podmienky, postavenie spolumajiteľov a podiely na finančných prostriedkoch.
Samotné vedenie účtu na meno jedného z manželov však ešte neznamená, že všetky peniaze na ňom patria výlučne jemu.
Ak boli finančné prostriedky nadobudnuté počas manželstva, môžu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Pri dedičskom konaní sa preto najskôr vysporiada BSM a následne sa určuje, čo patrí do dedičstva po zosnulom.
Práve preto môže byť situácia zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Pozostalý manžel môže mať nárok na časť finančných prostriedkov, aj keď účet nebol vedený na jeho meno. O konkrétnom rozdelení však rozhoduje právne posúdenie majetku a výsledok vysporiadania.
Čo ak rodina potrebuje peniaze ešte pred skončením dedičstva?
Dedičské konanie nemusí byť ukončené v priebehu niekoľkých dní. Záleží na rozsahu majetku, počte dedičov aj prípadných sporoch.
Medzitým však rodina musí platiť nájom, energie, potraviny, lieky alebo splátky úverov. Ak všetky peniaze zostali na účte zosnulého, môže vzniknúť nepríjemná finančná situácia.
Existuje však možnosť požiadať súd o ustanovenie správcu dedičstva. Ten môže vykonávať nevyhnutné úkony na zabezpečenie a správu majetku poručiteľa. V rozsahu svojho oprávnenia môže riešiť aj nevyhnutné platby súvisiace so správou dedičstva.
Slovenská banková asociácia upozorňuje, že v určitých prípadoch možno nakladať s peniazmi aj počas dedičského konania na základe súhlasu súdu alebo notára povereného prejednaním dedičstva.
Pozostalí by preto mali konkrétnu situáciu čo najskôr konzultovať s notárom. Nemali by sa pokúšať riešiť nedostatok peňazí neoficiálnym výberom z účtu zosnulého.
Čo sa stane s trvalými príkazmi, inkasom a splátkami úverov?
Smrť majiteľa účtu môže ovplyvniť aj pravidelné platby. Banka môže zablokovať odchádzajúce transakcie vrátane trvalých príkazov a inkás, ktoré boli nastavené zosnulým.
Rodina by preto nemala automaticky predpokladať, že všetky platby budú pokračovať ako predtým.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia najmä:
-
splátky hypotéky a spotrebných úverov,
-
platby za elektrinu, plyn a vodu,
-
nájomné a platby správcovi bytového domu,
-
poistné za domácnosť, nehnuteľnosť a životné poistenie,
-
telefónne a internetové služby,
-
ďalšie pravidelné záväzky domácnosti.
Ak bol zosnulý dlžníkom, jeho záväzky smrťou automaticky nezanikajú. Riešia sa v dedičskom konaní a dedičia za ne zodpovedajú podľa § 470 Občianskeho zákonníka do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Pri hypotéke alebo inom úvere je vhodné čo najskôr kontaktovať banku a informovať sa o ďalšom postupe. Ak bol úver krytý životným poistením, treba preveriť aj poistnú zmluvu a podmienky prípadného poistného plnenia.
Ako postupovať po smrti majiteľa účtu? Pozostalí by mali urobiť tieto kroky
Ak zomrie blízky človek, ktorý mal bankový účet, rodina by mala postupovať systematicky. Pomôže jej to predísť zbytočným komplikáciám a ochrániť finančný majetok zosnulého.
1. Informujte banku o úmrtí
Kontaktujte banku a informujte ju o úmrtí klienta. Banka vám oznámi, aké doklady potrebuje. Spravidla ide o úmrtný list alebo jeho úradne overenú kópiu.
2. Zistite, v ktorých bankách mal zosnulý účty
Skontrolujte dostupné dokumenty, výpisy a korešpondenciu. Informácie o účtoch a zostatkoch získava pre potreby dedičského konania predovšetkým notár alebo príslušný súd.
3. Informujte notára o bankových produktoch
Notárovi oznámte, že zosnulý mal bankové účty, sporiace produkty, termínované vklady alebo úvery. Pomôže to zabezpečiť, aby sa pri dedení zohľadnil celý majetok aj záväzky.
4. Skontrolujte pravidelné platby a finančné záväzky
Zistite, ktoré platby boli naviazané na účet zosnulého. Ak sa týkajú spoločnej domácnosti, treba zabezpečiť ich ďalšie platenie z účtu pozostalého alebo iným dohodnutým spôsobom.
5. Počkajte na právoplatné rozhodnutie o dedičstve
Po skončení dedičského konania predložia dedičia banke potrebné dokumenty. Banka následne vyplatí alebo sprístupní finančné prostriedky podľa právoplatného rozhodnutia.
Môže si človek ešte počas života zabezpečiť, aby rodina nemala problém s peniazmi?
Áno. Práve plánovanie rodinných financií môže výrazne znížiť riziko, že pozostalí zostanú bez dostupných peňazí v čase, keď ich najviac potrebujú.
Jedným z praktických riešení je, aby mali manželia každý vlastný bankový účet, ku ktorému majú prístup a na ktorý im prichádzajú vlastné príjmy. Spoločné výdavky môžu financovať z osobitného účtu, ktorý je zmluvne nastavený podľa potrieb oboch.
Dôležité je tiež preveriť, kto je majiteľom jednotlivých účtov, aké dispozičné oprávnenia sú nastavené a či rodina pozná existujúce úvery, poistky a pravidelné platby.
Pomôcť môže aj primeraná finančná rezerva na účte pozostalého. Rodina tak nebude úplne závislá od peňazí, ktoré sú dočasne nedostupné v rámci dedičského konania.
Pri životnom poistení je vhodné skontrolovať, kto je uvedený ako oprávnená osoba a aké podmienky musí poistná udalosť spĺňať.
Peniaze na účte nezaniknú, ale rodina k nim nemusí mať okamžitý prístup
Smrť majiteľa bankového účtu neznamená, že peniaze na ňom prepadnú banke. Finančné prostriedky sa vysporiadajú v rámci dedičského konania a pripadnú osobám, ktoré na ne majú podľa zákona nárok.
Pozostalí však musia počítať s tým, že prístup k peniazom môže byť dočasne obmedzený. Samotné manželstvo, príbuzenský vzťah ani dispozičné právo nezaručujú možnosť pokračovať vo výberoch a prevodoch.
Najlepšou prevenciou je preto poznať nastavenie rodinných účtov ešte počas života. Včasné plánovanie môže rodine ušetriť nielen administratívne komplikácie, ale aj nepríjemnú situáciu, keď po strate blízkeho človeka zrazu nemá k dispozícii peniaze na bežné výdavky.



