Zvýhodnenie by sa odvíjalo od počtu zmien odpracovaných v rizikovom prostredí. Za každých 500 zmien by zamestnanec získal pol roka k dobru. Maximálne by tak mohol odísť do starobného dôchodku o päť rokov skôr.
Návrh sa zatiaľ týka predovšetkým zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika. Ide o skupiny pracovníkov, ktorých zdravie môže byť pri výkone povolania dlhodobo vystavené nepriaznivým vplyvom. Odborári chcú týmto spôsobom zohľadniť skutočnosť, že nie každý človek má rovnaké pracovné podmienky ani možnosti zostať zamestnaný až do bežného dôchodkového veku.
Dôležité však je, že skorší odchod do dôchodku zatiaľ nie je schválenou novinkou. Ide o návrh odborárov, o ktorom sa majú viesť ďalšie rokovania s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Ako by fungoval skorší odchod do dôchodku? Rozhodoval by počet zmien
Základom odborárskeho návrhu je počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec absolvuje v prostredí so zvýšenou mierou zdravotného rizika. Za každých 500 takýchto zmien by sa jeho dôchodkový vek znížil o šesť mesiacov.Zvýhodnenie by sa postupne zvyšovalo podľa odpracovaného počtu zmien. Zamestnanec s 1 000 rizikovými zmenami by získal možnosť odísť do dôchodku o rok skôr. Pri 3 000 zmenách by išlo už o tri roky a pri dosiahnutí hranice 5 000 zmien by sa dôchodkový vek mohol znížiť až o päť rokov.
Podľa predstavenej koncepcie by sa uplatnilo zvýhodnenie zodpovedajúce dosiahnutému počtu zmien, najviac však v rozsahu piatich rokov. Presné pravidlá evidencie a započítavania rizikových zmien by museli byť súčasťou pripravovanej legislatívy.
Predčasný dôchodok bez krátenia penzie? Odborári navrhujú inú cestu
Jednou z najvýznamnejších častí návrhu je spôsob, akým by sa posudzoval nárok na dôchodok. Odborári totiž nechcú, aby zamestnanci, ktorí si splnia podmienky na skorší odchod vďaka práci v rizikovom prostredí, boli automaticky znevýhodnení tak ako pri klasickom predčasnom starobnom dôchodku.Pri súčasnom predčasnom starobnom dôchodku sa suma penzie znižuje za každý mesiac, o ktorý človek odchádza do dôchodku skôr. Navrhované riešenie počíta s tým, že po dosiahnutí osobitne upraveného dôchodkového veku by zamestnanec získal nárok na riadny starobný dôchodok bez sankčného krátenia za skorší odchod.
To však neznamená, že by všetci takíto dôchodcovia automaticky dostávali rovnakú penziu ako ľudia, ktorí pracovali až do všeobecného dôchodkového veku. Výška dôchodku by sa naďalej odvíjala od obdobia dôchodkového poistenia, dosiahnutých zárobkov a ďalších zákonných podmienok.
Do riešenia chcú zapojiť aj tretí dôchodkový pilier
Odborársky návrh počíta aj s využitím doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré je známe ako tretí dôchodkový pilier. Zamestnávatelia už v súčasnosti povinne prispievajú na toto sporenie vybraným zamestnancom vykonávajúcim rizikové práce.KOZ SR uvažuje o dvoch možnostiach, ako by mohli pracovníci svoje nasporené peniaze využiť v súvislosti so skorším odchodom z práce.
Prvou alternatívou by bolo čerpanie doplnkového výsluhového dôchodku počas prechodného obdobia. Odborári hovoria o možnosti vyplácania počas 18 alebo 24 mesiacov. Takéto riešenie by mohlo zamestnancovi pomôcť preklenúť obdobie medzi ukončením práce v náročnom prostredí a dosiahnutím nároku na starobný dôchodok. Prípadne by mu umožnilo prejsť na menej fyzicky alebo zdravotne zaťažujúcu prácu.
Druhou možnosťou by bol prevod nasporených prostriedkov z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do Sociálnej poisťovne. Peniaze by sa následne využili na financovanie skoršieho starobného dôchodku.
Ide však o navrhované možnosti, ktorých konkrétne podmienky, výpočet dávok a spôsob využitia úspor by museli byť ešte podrobne upravené
Ktorých zamestnancov by sa mohol týkať dôchodok o päť rokov skôr?
V prvej fáze sa návrh zameriava na pracovníkov zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika. Ich pracovné prostredie môže predstavovať významnú záťaž pre zdravie, najmä ak sú nepriaznivým podmienkam vystavení dlhodobo.Môže ísť napríklad o zamestnancov, ktorí pri práci prichádzajú do kontaktu s:
- nadmerným hlukom a vibráciami,
- chemickými látkami,
- prachom a ďalšími škodlivinami,
- extrémnymi teplotami,
- vysokou fyzickou záťažou.
Odborári zároveň pripúšťajú, že podobný systém by sa v budúcnosti mohol rozšíriť aj na ďalšie profesie, pri ktorých je dlhodobé vykonávanie práce spojené s výraznou fyzickou alebo zdravotnou záťažou. Diskusia sa môže týkať napríklad niektorých zdravotníckych povolaní, v ktorých sa kombinuje fyzická námaha, nočná práca a ďalšie náročné podmienky. O konečnom okruhu oprávnených zamestnancov však zatiaľ rozhodnuté nie je.
Čo hovorí ministerstvo práce o návrhu odborárov?
Návrh na skorší odchod do dôchodku pre ľudí pracujúcich v náročných podmienkach už zaznamenalo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rezort potvrdil, že sa ním zaoberá a pripravuje rokovanie so zástupcami odborov.Minister práce Erik Tomáš sa dohodol na stretnutí s prezidentkou KOZ SR Monikou Uhlerovou. Cieľom rokovaní má byť prerokovanie predloženého modelu a posúdenie možností jeho realizácie.
Pri príprave zmien bude potrebné vyriešiť viacero otázok. Okrem samotného výpočtu skoršieho dôchodkového veku pôjde najmä o financovanie, evidenciu odpracovaných zmien a pravidlá využívania prostriedkov z tretieho piliera.
Diskusia sa dotýka aj záväzkov Slovenska vyplývajúcich z plánu obnovy. Ministerstvo preto musí pri hľadaní riešenia zohľadniť aj stanovisko Európskej komisie a dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.
Skorší odchod do penzie by znamenal aj vyššie náklady
Prípadné zavedenie možnosti odísť do dôchodku až o päť rokov skôr by malo dosah aj na verejné financie. Ak by zamestnanci získali nárok na starobný dôchodok v nižšom veku a bez krátenia penzie za predčasný odchod, Sociálna poisťovňa by musela zabezpečiť vyplácanie dôchodkov počas dlhšieho obdobia.Ekonomickí odborníci preto upozorňujú na potrebu dôkladne posúdiť finančné dôsledky navrhovanej zmeny. Zamestnávatelia zároveň poukazujú na to, že pracovné prostredie sa v niektorých odvetviach postupne mení vďaka automatizácii a novým technológiám.
Odborári na druhej strane zdôrazňujú, že nejde o plošné znižovanie dôchodkového veku. Zvýhodnenie by sa malo týkať len ľudí, ktorí dlhodobo vykonávajú prácu v rizikových podmienkach.
Odkedy by mohli ľudia odchádzať do dôchodku skôr?
Hoci návrh odborárov prináša konkrétnu predstavu o tom, ako by sa mohol dôchodkový vek znižovať, termín jeho zavedenia zatiaľ nie je známy. Najskôr musia prebehnúť rokovania s ministerstvom, posúdenie finančných dosahov a príprava potrebných legislatívnych zmien.Pre zamestnancov v rizikových profesiách preto zatiaľ nevzniká nový nárok na skorší dôchodok. Kým nebude schválená príslušná právna úprava, naďalej sa na nich vzťahujú platné pravidlá dôchodkového systému.
Ak by sa návrh podarilo presadiť, znamenal by významnú zmenu pre ľudí, ktorých pracovný život je spojený s dlhodobou zdravotnou záťažou. Možnosť odísť do penzie až o päť rokov skôr by im mohla poskytnúť viac priestoru na oddych a ochranu zdravia. O tom, či sa táto predstava stane realitou, však rozhodnú až výsledky ďalších rokovaní a konečná podoba zákona.
