Ekonomiku drží nad vodou trh práce. Slovensko rastie len mierne

Slovenská ekonomika ani v druhom štvrťroku výraznejšie nezrýchlila. Hrubý domáci produkt podľa rýchleho odhadu vzrástol medzištvrťročne o 0,2 percenta, čo je rovnaké tempo ako na začiatku roka. Hoci hospodárstvo naďalej rastie, jeho výkon zostáva utlmený a výraznejšie oživenie zatiaľ neprichádza.

Na vývoj slovenskej ekonomiky upozornila Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom aktuálnom rýchlom komentári. Podľa analytikov centrálnej banky zostáva významnou oporou ekonomiky najmä trh práce, zatiaľ čo priemysel zápasí so slabším dopytom, neistotou a problémami s konkurencieschopnosťou.

Slovenské hospodárstvo pokračuje v pomalom raste

Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa výraznejšie nemení už viac ako dva roky. Ani druhý štvrťrok nepriniesol výraznejší impulz, ktorý by naznačoval rýchlejšie oživenie.

Podľa NBS sa HDP v období od apríla do júna zvýšil o 0,2 percenta oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Ekonomiku pritom naďalej ovplyvňujú viaceré negatívne faktory vrátane konsolidácie verejných financií a problémov s konkurencieschopnosťou niektorých slovenských podnikov.

Výsledkom je hospodárstvo, ktoré síce neupadá do výraznejšieho poklesu, no zároveň nedokáže vytvoriť dostatočne silné tempo rastu.

Priemysel zostáva slabým miestom

Najväčšie problémy naďalej vidieť v priemysle. Mesačné údaje podľa NBS naznačujú, že priemyselná výroba sa stále nedokáže výraznejšie odraziť od slabého výkonu.

Pozitívom bolo obnovenie prepravy ropy ropovodom Družba, ktoré pomohlo opätovne rozbehnúť rafinérsku výrobu. Spolu s ňou sa zlepšila aj aktivita v chemickom a gumárenskom priemysle.

Situácia však nie je rovnaká vo všetkých odvetviach.

Automobilový priemysel stagnuje

Slovensko je výrazne závislé od automobilovej výroby, a práve tento sektor zostáva jedným z dôležitých problémov priemyslu.

Podľa NBS výroba automobilov v druhom štvrťroku skôr stagnovala. Postupne sa zároveň oslabovala aj výroba elektroniky. To ukazuje, že problémy slovenského priemyslu nie sú iba krátkodobého charakteru.

Dôležitú úlohu pritom zohráva konkurencieschopnosť slovenských firiem. Ak podniky čelia vysokým nákladom a zároveň slabšiemu dopytu zo zahraničia, ich priestor na zvyšovanie produkcie a investície sa zmenšuje.

Export zostal stabilný, dovozy však mohli narásť

Slovenská ekonomika je výrazne orientovaná na zahraničný obchod. Vývoj exportu preto patrí medzi dôležité ukazovatele jej kondície.

Vývoz sa podľa NBS udržal približne na úrovniach zo začiatku roka. Súčasne však firmy dopĺňali zásoby, čo sa prejavilo vyšším dovozom. To mohlo negatívne ovplyvniť výslednú bilanciu zahraničného obchodu.

Stabilný export preto zatiaľ neznamená, že zahraničný obchod poskytuje ekonomike výrazný rastový impulz.

Domácnosti začínajú opatrne míňať

Určitú podporu ekonomike mohli v druhom štvrťroku poskytnúť domácnosti.

NBS poukazuje na mierne zlepšenie nálady spotrebiteľov aj podnikateľov v mesačných prieskumoch. Lepšia situácia na trhu práce mohla ľudí podporiť v spotrebe, hoci oživenie výdavkov domácností zostáva podľa centrálnej banky krehké.

To je dôležité najmä v období konsolidácie verejných financií. Vyššie náklady alebo opatrenia, ktoré znižujú disponibilné príjmy domácností, môžu spotrebu brzdiť.

Ak sa ľudia obávajú budúceho vývoja, prirodzene môžu odkladať väčšie nákupy a vytvárať si vyššiu finančnú rezervu.

Prekvapením je vývoj zamestnanosti

Najpozitívnejšiu správu priniesol podľa NBS trh práce. Pred letnou predikciou analytici očakávali, že slovenská ekonomika v druhom štvrťroku nové pracovné miesta prakticky nevytvorí. Predbežné údaje však ukázali lepší výsledok.

Zamestnanosť vzrástla medzištvrťročne o 0,12 percenta, čo predstavuje viac ako 3 000 ľudí. Podľa NBS ide o najvýraznejší štvrťročný nárast zamestnanosti za posledné štyri roky.

Práve pracovný trh tak v súčasnosti predstavuje jednu z najväčších opôr slovenskej ekonomiky.

Ľudia sa presúvajú z priemyslu do služieb

Zaujímavý je aj pohľad na to, kde nové pracovné miesta vznikajú. Podľa mesačných údajov NBS sa na raste zamestnanosti podieľali predovšetkým služby a stavebníctvo. Naopak, najväčší pokles počtu pracovníkov zaznamenal priemysel.

Naznačuje to pokračovanie dlhodobejšieho trendu, pri ktorom časť pracovnej sily postupne odchádza z priemyselných odvetví do služieb.

Ide o významnú zmenu štruktúry slovenskej ekonomiky. Priemysel zostáva kľúčový najmä z pohľadu exportu, no služby získavajú čoraz väčšiu úlohu pri tvorbe pracovných miest.

Pomáhajú aj zahraniční pracovníci

Rast zamestnanosti pritom nebol založený iba na tom, že by sa do práce vracali slovenskí nezamestnaní. Firmy využívali aj prílev zahraničných pracovníkov, ktorí pomáhali pokrývať dopyt zamestnávateľov po pracovnej sile.

Zahraničná pracovná sila tak zostáva dôležitou súčasťou slovenského trhu práce, najmä v situácii, keď domáca populácia v produktívnom veku čelí demografickým zmenám.

Konsolidácia zatiaľ ekonomiku nezabrzdila tak výrazne

Slovenská vláda pokračuje v konsolidácii verejných financií, ktorá predstavuje pre ekonomiku určitú záťaž.

NBS však upozorňuje, že jej doterajší negatívny vplyv nebol taký výrazný, ako sa pôvodne očakávalo. Podobne ani dôsledky konfliktu na Blízkom východe zatiaľ nemali na slovenské hospodárstvo taký silný dopad, ako sa mohlo predpokladať.

To však neznamená, že riziká zmizli. Slovenská ekonomika zostáva citlivá na vývoj v zahraničí, keďže veľká časť jej výkonu súvisí s priemyslom, exportom a globálnymi dodávateľskými reťazcami.

Čo môže slovenskú ekonomiku podporiť?

Aktuálne údaje naznačujú, že najväčší potenciál na podporu rastu majú služby, spotreba domácností a trh práce.

Ak bude zamestnanosť naďalej rásť a domácnosti získajú väčšiu istotu ohľadom svojich príjmov, môže sa postupne zvyšovať aj ich ochota míňať.

Dôležitým faktorom však zostáva priemysel. Jeho oživenie by mohlo mať na slovenskú ekonomiku výrazný vplyv, keďže ide o jeden z jej najvýznamnejších sektorov.

Slovensko potrebuje zlepšiť konkurencieschopnosť

Aktuálny vývoj zároveň poukazuje na širší problém slovenskej ekonomiky.

Nestačí spoliehať sa iba na to, že firmy budú vyrábať pre zahraničné trhy. Slovensko potrebuje vytvárať podmienky, ktoré podporia produktivitu, investície, inovácie a dlhodobú konkurencieschopnosť podnikov.

Ak sa priemysel nebude schopný prispôsobiť meniacim sa podmienkam globálneho trhu, jeho význam pre slovenské hospodárstvo môže postupne klesať.

Čo ukazujú najnovšie čísla?

Aktuálny obraz slovenskej ekonomiky možno zhrnúť do niekoľkých bodov:

• HDP v 2. štvrťroku vzrástol o 0,2 % medzištvrťročne.
• Ekonomika pokračuje v slabom raste už viac ako dva roky.
• Priemysel zostáva pod tlakom a automobilová výroba skôr stagnuje.
• Vývoz sa drží približne na úrovniach zo začiatku roka.
• Domáca spotreba vykazuje známky mierneho zlepšenia, no zostáva krehká.
• Zamestnanosť vzrástla o 0,12 %, teda o viac ako 3 000 osôb.
• Nové pracovné miesta vznikali najmä v službách a stavebníctve.
• Priemysel naopak zaznamenal úbytok pracovníkov.
• Na trhu práce pomáha aj prílev zahraničných pracovníkov.

Tieto údaje vychádzajú z aktuálneho rýchleho komentára NBS k vývoju HDP a zamestnanosti za druhý štvrťrok 2026.

Tpráce zatiaľ drží ekonomiku nad vodou

Slovenské hospodárstvo sa momentálne nachádza v zvláštnej situácii. Rastie, ale iba veľmi pomaly.

Priemysel, ktorý je tradičným motorom slovenskej ekonomiky, zápasí s konkurencieschopnosťou a slabším výkonom viacerých odvetví. Domácnosti zostávajú pri výdavkoch opatrné a zahraničný obchod zatiaľ neposkytuje výrazný impulz.

Na druhej strane sa ukazuje pozitívny vývoj na trhu práce. Rast zamestnanosti, rozvoj služieb a pokračujúci dopyt firiem po pracovníkoch pomáhajú udržiavať ekonomickú aktivitu.

Podľa NBS tak slovenskú ekonomiku v súčasnosti drží nad vodou najmä trh práce a služby. Z dlhodobého hľadiska však bude rozhodujúce, či sa podarí obnoviť konkurencieschopnosť priemyslu a vytvoriť podmienky pre udržateľnejší hospodársky rast.

Autor článku: Iveta Hudáková