Inflácia v septembri 2026 zostala na úrovni 3,1 %. Potraviny zlacneli, doprava zdražela

Septembrový vývoj cien priniesol slovenským domácnostiam zmiešané správy. Kým potraviny pokračovali v zlacňovaní, náklady spojené s dopravou a bývaním zostávali významným zdrojom cenových tlakov.
Najvýraznejšie medziročné zdraženie zaznamenala doprava, naopak, ceny potravín a nealkoholických nápojov boli citeľne nižšie než pred rokom.

Inflácia v septembri dosiahla 3,1 %

Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v septembri 2026 v porovnaní s augustom zvýšili o 0,2 %. Išlo o najvýraznejší medzimesačný nárast za posledné štyri mesiace. V medziročnom porovnaní inflácia zostala na úrovni 3,1 %, ktorá patrila k najnižším hodnotám od začiatku roka 2025.

To znamená, že celková cenová hladina rástla pomalšie než v obdobiach s vyššou infláciou, neznamená to však automaticky návrat cien na predchádzajúcu úroveň. Ak sa inflácia spomalí, ceny spravidla stále rastú, iba pomalším tempom.

Pri hodnotení septembrových výsledkov treba zohľadniť aj metodické zmeny zavedené od januára 2026. Štatistické sledovanie spotrebiteľských cien využíva aktualizovanú klasifikáciu COICOP 2018, nový bázický základ a upravené váhy jednotlivých položiek spotrebného koša. K dispozícii sú zároveň prepočítané historické údaje od januára 2021.

Potraviny zlacneli už štvrtý mesiac po sebe

Jedným z najpriaznivejších trendov pre rodinné rozpočty bolo pokračujúce znižovanie cien potravín. Skupina potravín a nealkoholických nápojov v septembri zlacnela medzimesačne o 1 %. Keďže predstavuje približne 21 % výdavkov domácností, jej cenový vývoj má výrazný vplyv na celkovú infláciu.

Samotné potraviny boli oproti augustu lacnejšie takisto o 1 %. Pokles cien sa prejavil vo viacerých kategóriách, predovšetkým pri mlieku, ovocí a obilninách vrátane chleba.
Najvýraznejšie medzimesačné zmeny zaznamenali tieto položky:

• Ovocie: ceny klesli o 4,4 %.
• Mlieko: zlacnelo o 2,2 %.
• Obilniny a výrobky z nich vrátane chleba: ceny sa znížili o 1,4 %.
• Nealkoholické nápoje: zlacneli o 0,8 %, najmä vďaka nižším cenám minerálnych vôd.

Lacnejší bol aj cukor, cukrovinky a mäso. Nie všetky položky však nasledovali rovnaký trend. Zelenina a oleje s tukmi zdraželi, zatiaľ čo ceny hotových potravín sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nezmenili.

Pokles cien potravín tak zmierňoval dosah zdražovania v iných oblastiach. Pre domácnosti je to dôležité najmä preto, že výdavky na jedlo patria medzi pravidelné a ťažko vynechateľné položky rodinného rozpočtu.

Pohonné látky výrazne zdraželi. Doprava bola najväčším zdrojom inflácie

Opačný vývoj ako pri potravinách nastal v doprave. Ceny v tejto skupine sa v septembri medzimesačne zvýšili o 2,1 %, pričom rozhodujúcu úlohu zohrali drahšie pohonné látky.

Benzín a nafta v porovnaní s augustom zdraželi o 5,5 %. Vyššie náklady na tankovanie tak mohli zasiahnuť nielen domácnosti, ktoré pravidelne používajú osobné auto, ale aj podnikateľov a firmy závislé od cestnej dopravy.

V medziročnom porovnaní bola doprava drahšia až o 9,1 %. Ceny pohonných látok sa oproti septembru 2025 zvýšili o 22,2 %. Dvojciferný medziročný rast sa pri nich objavoval už od apríla 2026.

Rast cien dopravy čiastočne tlmili lacnejšie letenky. Medziročne vyššie ceny sa naďalej prejavovali aj pri kuriérskych službách.

Pre bežného spotrebiteľa to znamená, že celkové náklady na cestovanie môžu rásť aj v období, keď niektoré každodenné nákupy vychádzajú lacnejšie. Domácnosti s vyšším počtom najazdených kilometrov preto môžu infláciu pociťovať výraznejšie než ľudia, ktorí využívajú predovšetkým verejnú dopravu.

Bývanie a energie zostávajú drahšie než pred rokom

Významným faktorom septembrovej inflácie boli aj náklady na bývanie a energie. V tejto kategórii sa ceny medzimesačne zvýšili o 0,4 %. Zdraželo imputované nájomné, ako aj služby súvisiace s údržbou a opravami obydlí.
Bývanie s energiami má v spotrebnom koši domácností najväčšie zastúpenie, približne 21,8 %. Zmeny cien v tejto oblasti preto výrazne ovplyvňujú celkový vývoj spotrebiteľských cien.

V porovnaní so septembrom 2025 boli náklady v tejto skupine vyššie o 7,8 %. Medziročný rast súvisel aj s cenami energií a s regulačnými opatreniami zavedenými na začiatku roka.

Osobitne výrazné bolo zdražovanie tepelnej energie. Jej cena bola medziročne vyššia o 28 %, pričom rovnaké tempo rastu pretrvávalo už piaty mesiac po sebe. Dvojciferný medziročný rast naďalej zaznamenávali aj ceny vodného a stočného.

Drahšie bývanie pritom nemusí znamenať iba vyššie účty za energie. Do výdavkov domácností sa premietajú aj náklady na nájom, údržbu, opravy a ďalšie služby potrebné na prevádzku nehnuteľnosti.

Rekreačné služby zlacneli, reštaurácie a ubytovanie zdraželi

V septembri sa znížili aj ceny v kategórii rekreácie, športu a kultúry. Medzimesačný pokles dosiahol 1,1 %, pričom k nemu výrazne prispeli lacnejšie organizované dovolenkové zájazdy.

V medziročnom porovnaní však rekreačné služby zostali drahšie o 4,2 %. Vyššie ceny sa prejavili pri kultúrnych službách aj pri výrobkoch určených na voľný čas, šport a záujmové aktivity.

Zdražovanie pokračovalo aj v reštauráciách a ubytovacích zariadeniach. Ceny reštauračných a ubytovacích služieb sa medzimesačne zvýšili o 0,6 %, najmä pre drahšie služby spojené s podávaním jedál a nápojov. Oproti rovnakému mesiacu minulého roka boli tieto služby drahšie o 4,4 %.

Spotrebitelia si priplatili aj za niektoré služby v zdravotníctve a za vzdelávanie. Vzdelávanie zaznamenalo v septembri jeden z najvýraznejších medzimesačných nárastov, a to o 2,2 %. Dôvodom boli najmä vyššie poplatky v jazykových školách a kurzoch.

Drahšie boli aj mobilné telefónne zariadenia, čo sa prejavilo v kategórii informácií a komunikácie. Naopak, ceny v oblasti poisťovacích a finančných služieb zostali v porovnaní s augustom nezmenené.

Medziročné porovnanie: lacnejšie boli potraviny, drahšia takmer väčšina ostatných položiek

Pri porovnaní septembra 2026 so septembrom 2025 boli ceny vyššie v 12 z 13 sledovaných výdavkových skupín. Medziročné zdraženie sa pohybovalo od 0,7 % pri odevoch a obuvi až po 9,1 % v doprave.

Jedinou skupinou, v ktorej boli ceny nižšie než pred rokom, boli potraviny a nealkoholické nápoje. Ich ceny klesli o 3,2 %.

Samotné potraviny zlacneli medziročne o 3,6 %. Pokles sa prejavil v šiestich z deviatich sledovaných potravinových kategórií.
Najvýraznejšie zlacneli:

• Ovocie: medziročný pokles cien o 10 %.
• Mlieko a vajcia: ceny boli nižšie o 8,6 %.
• Mäso: zlacnelo o 5,5 %.

Lacnejšie boli aj oleje a tuky, cukor a cukrovinky či hotové potraviny. Naopak, medziročne drahšia zostala zelenina, obilniny vrátane chleba a ryby.

Zaujímavý vývoj zaznamenali nealkoholické nápoje. Po 71 mesiacoch, počas ktorých ich ceny medziročne rástli, sa tento trend v septembri zastavil. Ich cenová úroveň sa dostala na hodnotu zo septembra predchádzajúceho roka.

Pokles cien potravín predstavoval významný protiváhový faktor voči zdražovaniu dopravy a bývania. Bez neho by bol výsledný tlak na rozpočty domácností ešte výraznejší.

Inflácia za prvých deväť mesiacov dosiahla 3,5 %

Pri pohľade na dlhšie obdobie bol rast cien výraznejší než samotný septembrový výsledok. Za prvých deväť mesiacov roka 2026 sa spotrebiteľské ceny v medziročnom vyjadrení zvýšili o 3,5 %.

Tento údaj pomáha lepšie pochopiť, prečo môžu domácnosti stále pociťovať vyššie životné náklady, aj keď medziročná inflácia v posledných mesiacoch dosahovala 3,1 %. Inflácia vyjadruje tempo zmeny cien, nie ich absolútnu úroveň. Ak ceny v predchádzajúcich rokoch výrazne vzrástli, aj ich pomalší ďalší rast môže znamenať, že nákupy a služby zostávajú drahšie než v minulosti.

Navyše, oficiálna inflácia predstavuje priemerný vývoj cien v spotrebnom koši. Konkrétna domácnosť môže zaznamenať odlišný rast výdavkov podľa toho, koľko míňa na potraviny, bývanie, dopravu, zdravotnú starostlivosť či voľný čas.

Čo znamená jadrová a čistá inflácia?

Okrem celkovej inflácie sa sledujú aj ďalšie ukazovatele, ktoré pomáhajú lepšie vysvetliť cenový vývoj. V septembri 2026 dosiahla medziročná jadrová inflácia 1,5 % a čistá inflácia 3,3 %.

Jadrová inflácia sleduje zmeny cien po vylúčení vplyvu regulovaných cien a vybraných administratívnych zásahov, napríklad daňových zmien. Pomáha tak ukázať cenový vývoj bez časti vplyvov, ktoré priamo nesúvisia s bežným trhovým pohybom cien.

Čistá inflácia predstavuje jadrovú infláciu bez cien potravín. Umožňuje preto sledovať vývoj cien v ostatných častiach spotrebného koša bez vplyvu potravinovej zložky.

V medzimesačnom vyjadrení dosiahla jadrová inflácia v septembri 0,1 % a čistá inflácia 0,4 %. Rozdiely medzi jednotlivými ukazovateľmi ukazujú, že celkovú infláciu ovplyvňujú rôzne skupiny tovarov a služieb odlišnou mierou.

Ako môžu domácnosti reagovať na vývoj cien?

Hoci sa inflácia v septembri udržala na úrovni 3,1 %, výdavky domácností sa nevyvíjali rovnomerne. Potraviny zlacneli, no náklady na dopravu, bývanie a viaceré služby zostali vyššie. V takejto situácii sa oplatí venovať pozornosť najmä pravidelným výdavkom.
1. Porovnávajte ceny potravín. Nižšie ceny v niektorých kategóriách môžu vytvoriť priestor na úsporu. Pomáha plánovanie jedál, nákupný zoznam a porovnávanie jednotkových cien.
2. Sledujte náklady na dopravu. Pri častom používaní auta môže mať rast cien palív výrazný vplyv na rozpočet. Užitočné je plánovať trasy, spájať vybavovanie viacerých záležitostí do jednej cesty alebo podľa možností využívať verejnú dopravu.
3. Skontrolujte výdavky na bývanie. Okrem energií sa oplatí sledovať aj spotrebu vody, náklady na údržbu a opravy či podmienky zmluvy o bývaní.
4. Plánujte výdavky na služby a voľný čas. Reštaurácie, ubytovanie, kurzy a rekreačné aktivity môžu postupne zvyšovať mesačné náklady. Pomôže stanovenie rozpočtu a porovnávanie dostupných ponúk.
5. Rozlišujte medzi infláciou a vlastnými výdavkami. Oficiálna miera inflácie neznamená, že každý človek zaplatí presne o rovnaké percento viac. Užitočné je preto sledovať vlastné mesačné výdavky a porovnávať ich s predchádzajúcimi obdobiami.

Lacnejšie potraviny zmiernili zdražovanie, tlak na rozpočty však pretrváva

Septembrová inflácia na Slovensku zostala na úrovni 3,1 %, pričom medzimesačne sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,2 %. Výrazné zlacnenie potravín a nealkoholických nápojov pomohlo tlmiť rast cien, no doprava, pohonné látky, bývanie a energie zostávali významnými zdrojmi zdražovania.

Najväčším problémom pre domácnosti bolo medziročné zvýšenie cien pohonných látok o 22,2 % a rast cien bývania s energiami o 7,8 %. Na druhej strane, potraviny boli lacnejšie o 3,6 % a nealkoholické nápoje po dlhom období rastu cien medziročne nezdraželi.

Vývoj ukazuje, že celková inflácia sama osebe nevystihuje všetky rozdiely v životných nákladoch. Pre rodinné rozpočty je preto dôležité sledovať nielen všeobecný ukazovateľ inflácie, ale aj konkrétne položky, na ktoré domácnosť míňa najviac.

Zdroj: Štatistický úrad