Finančné trhy čelia novému tlaku. Štáty potrebujú čoraz viac peňazí na financovanie svojich dlhov a verejných výdavkov, no o kapitál investorov sa začínajú výraznejšie uchádzať aj veľké technologické spoločnosti. Tie plánujú rekordné investície do umelej inteligencie a dátových centier. Výsledkom môže byť drahšie požičiavanie a náročnejšie podmienky financovania najmä pre krajiny so slabšími verejnými financiami.
Na tieto riziká upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS) v novembrovom vydaní publikácie Frankfurtské hárky. Podľa jej analýzy sa pozornosť investorov čoraz viac presúva od úrokových sadzieb aj k otázke, ako jednotlivé štáty hospodária a akú výšku dlhu majú.
Francúzsko čelí rastúcim nákladom na financovanie dlhu
Jedným z najvýraznejších príkladov je Francúzsko. Investori sú pri jeho štátnych dlhopisoch opatrnejší pre vysoký rozpočtový deficit, rastúce zadlženie a politickú neistotu.
Výnosy francúzskych desaťročných dlhopisov sa v porovnaní s nemeckými výraznejšie zvýšili. To znamená, že Francúzsko si musí na finančných trhoch požičiavať za menej výhodných podmienok.
Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu by verejný dlh krajiny mohol do roku 2027 dosiahnuť až 120 % hrubého domáceho produktu. Jeho stabilizácia si preto bude vyžadovať výrazné opatrenia na ozdravenie verejných financií.
NBS však zdôrazňuje, že súčasná situácia zatiaľ nepredstavuje opakovanie európskej dlhovej krízy spred približne 15 rokov. Riziko rozsiahlej krízy zostáva obmedzené.
Umelá inteligencia zvyšuje konkurenciu o peniaze investorov
Novým faktorom na finančných trhoch je prudký rozvoj umelej inteligencie. Najväčšie technologické spoločnosti plánujú v nasledujúcich rokoch investovať obrovské sumy do dátových centier a výpočtovej infraštruktúry.
Podľa odhadov uvedených v analýze NBS by kapitálové výdavky najväčších technologických spoločností mohli v rokoch 2028 až 2030 presiahnuť 1,2 až 1,3 bilióna dolárov ročne.
Na financovanie týchto projektov budú technologické firmy potrebovať veľké objemy kapitálu. Čoraz častejšie preto využívajú aj vydávanie podnikových dlhopisov.
Investori tak majú viac možností, kam vložiť svoje peniaze. Namiesto štátnych dlhopisov môžu uprednostniť aj cenné papiere veľkých technologických spoločností, ktoré pre nich predstavujú atraktívnu alternatívu.
Táto konkurencia môže byť problémom najmä pre krajiny s vysokým dlhom a slabším hospodárením. Ak budú musieť ponúknuť investorom vyššie výnosy, ich náklady na obsluhu dlhu sa môžu ďalej zvyšovať.
Môže sa drahšie financovanie prejaviť aj na úveroch?
Vyššie výnosy štátnych dlhopisov nemusia zostať iba problémom verejných rozpočtov. Ak sa drahšie financovanie prenesie aj na banky a súkromný sektor, môže ovplyvniť podmienky poskytovania úverov firmám a domácnostiam.
V praxi by to mohlo znamenať vyššie náklady na financovanie podnikania, investícií alebo bývania. Neznamená to však automaticky, že hypotéky či spotrebné úvery okamžite zdražejú. Ich úrokové sadzby závisia od viacerých faktorov vrátane rozhodnutí Európskej centrálnej banky, vývoja trhových sadzieb a situácie v jednotlivých bankách.
NBS upozorňuje najmä na riziko, že finančné podmienky sa môžu v jednotlivých krajinách eurozóny sprísňovať rozdielne. To by mohlo prehĺbiť rozdiely medzi ekonomikami.
Hrozí eurozóne ďalšia dlhová kríza?
Napriek rastúcemu napätiu na finančných trhoch NBS nepovažuje riziko novej rozsiahlej dlhovej krízy za vysoké. Situácia je totiž odlišná od obdobia pred približne 15 rokmi.
Banky vo Francúzsku sú dnes podľa analýzy lepšie kapitálovo vybavené a držia relatívne malý objem domácich štátnych dlhopisov. Eurozóna má navyše k dispozícii ochranné mechanizmy, medzi ktoré patrí Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) a nástroj Európskej centrálnej banky na ochranu transmisie menovej politiky (TPI).
Tieto nástroje pomáhajú obmedzovať šírenie finančného napätia medzi krajinami. Nedokážu však vyriešiť samotné problémy verejných financií. Za znižovanie deficitov a stabilizáciu dlhu zodpovedajú jednotlivé vlády.
Prečo je dôležité sledovať vývoj na finančných trhoch?
Rastúce zadlženie štátov a obrovské investície do umelej inteligencie menia spôsob, akým investori rozhodujú o umiestnení svojho kapitálu. Krajiny s vysokými deficitmi môžu v budúcnosti čeliť prísnejším podmienkam financovania, najmä ak budú investori uprednostňovať iné príležitosti.
Pre domácnosti a podnikateľov je dôležité sledovať, či sa toto napätie premietne aj do úrokových sadzieb a dostupnosti úverov. Vývoj na finančných trhoch totiž môže postupne ovplyvniť nielen štátne rozpočty, ale aj náklady na financovanie bývania a podnikania.
NBS upozorňuje, že konkurencia o kapitál bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne narastať. Výhodnejšie postavenie tak môžu mať krajiny, ktoré dokážu udržať svoje verejné financie pod kontrolou a presvedčiť investorov o svojej finančnej stabilite.



