Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. To však neznamená, že rodina môže okamžite prísť do banky a vybrať peniaze. Najskôr musí prebehnúť dedičské konanie, v ktorom sa určí, kto má na majetok zosnulého nárok.
Banka poskytne informácie o účte a jeho zostatku notárovi, ktorý dedičstvo prejednáva. Počas konania býva účet spravidla zablokovaný a s peniazmi nie je možné voľne disponovať. Konkrétny postup závisí aj od podmienok banky a prípadných rozhodnutí súdu alebo notára.
Kto zdedí peniaze na účte, ak zosnulý nezanechal závet?
Ak človek nezanechá závet, dedí sa podľa zákonných dedičských skupín. Občiansky zákonník ich upravuje v § 473 až § 475. Rozhodujúce je najmä to, či mal zosnulý deti, manžela alebo manželku, rodičov či súrodencov.1. skupina: Deti a manžel alebo manželka
V prvej dedičskej skupine dedia deti zosnulého a jeho manžel alebo manželka. Všetci získavajú rovnaký podiel.
Ak napríklad po zosnulom zostane manželka a dve deti a na účte je 15 000 eur, pričom celá táto suma patrí do dedičstva, každému pripadne 5 000 eur.
Ak niektoré z detí zomrelo skôr, jeho podiel môžu za zákonom stanovených podmienok nadobudnúť jeho deti, teda vnuci zosnulého.
2. skupina: Manžel, rodičia a osoby zo spoločnej domácnosti
Ak zosnulý nemal potomkov, nastupuje druhá dedičská skupina. Dediť môže manžel alebo manželka, rodičia a tiež osoby, ktoré so zosnulým najmenej rok pred jeho smrťou žili v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na zosnulého odkázané výživou.
Manžel alebo manželka v tejto skupine dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. skupina: Súrodenci a osoby zo spoločnej domácnosti
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dediť môžu súrodenci zosnulého a osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky spoločnej domácnosti.
Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho podiel môžu za stanovených podmienok získať jeho deti.
4. skupina: Starí rodičia a ďalší príbuzní
Ak sa dedičstvo nerozdelí ani v predchádzajúcich skupinách, zákon počíta so štvrtou skupinou. V nej dedia rovnakým dielom starí rodičia zosnulého. Ak nededí žiadny z nich, môžu nastúpiť ich deti. Ak sa nenájde žiadny dedič, dedičstvo pripadne štátu.
Čo ak zosnulý zanechal závet?
Ak majiteľ účtu spísal platný závet, môže v ňom určiť, kto má po jeho smrti zdediť jeho majetok vrátane peňazí v banke. Nemusí pritom ísť iba o rodinných príslušníkov. Dedičom môže byť aj iná osoba.Závet však nie je úplne neobmedzený. Občiansky zákonník chráni takzvaných neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa.
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko predstavuje ich zákonný dedičský podiel. Plnoletým potomkom musí pripadnúť najmenej polovica ich zákonného podielu, ak neboli platne vydedení.
Ak teda rodič v závete odkáže všetky svoje úspory napríklad priateľovi, jeho deti môžu mať napriek tomu nárok na povinný podiel. Výnimkou sú prípady, keď boli splnené zákonné podmienky vydedenia alebo nastala iná právne relevantná okolnosť.
Môže manžel alebo manželka zdediť všetky peniaze na účte?
Nie automaticky. Manžel alebo manželka síce patrí medzi zákonných dedičov, no výška jeho podielu závisí od toho, kto ďalší dedí.Ak mal zosnulý deti, manžel alebo manželka dedí spolu s nimi rovnakým dielom. Ak potomkov nemal, môže dediť v druhej skupine spolu s rodičmi alebo ďalšími osobami spĺňajúcimi zákonné podmienky.
Dôležité je aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Ak boli peniaze na účte nadobudnuté počas manželstva zo spoločných prostriedkov, môžu patriť do BSM, hoci bol účet vedený iba na meno jedného z manželov.
V takom prípade sa najskôr vyporiada BSM. Až potom sa určí, aká časť peňazí patrila zosnulému a bude predmetom dedičstva. Nie je preto správne automaticky predpokladať, že celý zostatok na účte zosnulého patrí do dedičstva.
Pri posudzovaní záleží na pôvode peňazí a konkrétnych majetkových pomeroch manželov. Inak sa môže posudzovať napríklad dedičstvo, dar alebo majetok, ktorý jeden z manželov vlastnil ešte pred uzavretím manželstva.
Môže disponent vybrať peniaze po smrti majiteľa účtu?
Nie. To, že mal niekto dispozičné právo k účtu, ešte neznamená, že sa stáva vlastníkom peňazí alebo ich môže po smrti majiteľa použiť podľa vlastného uváženia.Disponent môže počas života majiteľa vykonávať povolené operácie v rozsahu udeleného oprávnenia. Po úmrtí majiteľa však dispozičné oprávnenie spravidla zaniká. Banka následne deaktivuje prístupy a platobné karty a účet zablokuje podľa svojich postupov.
Na peniaze nemá automatický nárok ani manžel, manželka či dieťa zosnulého. Rozhodujúce je dedičské konanie, nie samotné príbuzenské puto alebo predchádzajúci prístup k účtu.
Ak niekto vyberie peniaze ešte pred oznámením úmrtia banke, neznamená to, že si ich môže ponechať. Použitie prostriedkov môže byť potrebné vysvetliť v dedičskom konaní a ostatní dedičia môžu požadovať ich zohľadnenie alebo vrátenie.
Ako postupovať v banke po smrti blízkeho?
Pozostalí by mali banku informovať o úmrtí majiteľa účtu čo najskôr. Zvyčajne je potrebné predložiť úmrtný list, prípadne jeho úradne overenú kópiu. Presné požiadavky je vhodné overiť priamo v konkrétnej banke.Po oznámení úmrtia banka spravidla:
- zablokuje účet a obmedzí nakladanie s peniazmi,
- deaktivuje platobné karty a prístupy do elektronického bankovníctva,
- ukončí dispozičné oprávnenia,
- poskytne potrebné informácie notárovi poverenému dedičským konaním.
Po právoplatnom skončení dedičského konania predloží dedič banke rozhodnutie o dedičstve. Na jeho základe banka vyplatí alebo prevedie peniaze podľa určených dedičských podielov a svojich postupov.
Ak dedí viac osôb, každá má nárok na podiel, ktorý jej bol priznaný. Dedičia sa môžu dohodnúť aj na inom rozdelení majetku, ak je takáto dohoda v súlade so zákonom a schváli ju príslušný orgán v dedičskom konaní.
Čo ak mal zosnulý na účte aj dlhy?
Dedičstvo neznamená iba získanie úspor. Na dedičov môžu prejsť aj dlhy zosnulého, napríklad nesplatený spotrebný úver, hypotéka alebo povolené prečerpanie účtu.Podľa § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za primerané náklady pohrebu a dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak dedí viac osôb, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Dedič teda spravidla nemusí splácať dlhy zosnulého z vlastného majetku nad hodnotu toho, čo zdedil. Ak je dedičstvo predlžené, môže byť dôležité zvážiť aj jeho odmietnutie.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť, musí to však urobiť zákonom stanoveným spôsobom a v určenej lehote. Podľa § 464 Občianskeho zákonníka je lehota spravidla jeden mesiac odo dňa, keď bol o práve odmietnuť dedičstvo a jeho následkoch upovedomený. Odmietnuť možno iba dedičstvo ako celok, nie iba jeho dlhovú časť alebo konkrétny záväzok.
Ako pripraviť bankové účty na nečakané situácie?
Úmrtie blízkeho človeka je náročné obdobie a vybavovanie finančných záležitostí môže byť komplikované. Niektoré kroky však môžu rodine uľahčiť orientáciu v tom, kde sa nachádzajú peniaze a aké záväzky zostali.Užitočné je najmä:
- Informovať blízkych o bankách, v ktorých máte účty. Nemusíte im oznamovať heslá ani PIN kódy. Dôležité je, aby vedeli, kde sa nachádzajú finančné prostriedky.
- Udržiavať prehľad o úsporách a záväzkoch. Rodina tak môže jednoduchšie zistiť, aký majetok a dlhy bude potrebné riešiť.
- Zvážiť spísanie závetu. Ak chcete, aby váš majetok zdedili konkrétne osoby, závet môže pomôcť predísť nejasnostiam. Musí však rešpektovať práva neopomenuteľných dedičov.
- Myslieť na pravidelné platby domácnosti. Ak sa z účtu platí hypotéka, energie alebo iné výdavky, je vhodné vopred premyslieť, ako ich bude rodina uhrádzať, ak sa k účtu po úmrtí nebude dať dostať.



