Zamestnanci, ktorí sa starajú o deti, majú podľa Zákonníka práce osobitné práva. Týkajú sa napríklad pracovného času, práce nadčas, dovolenky, sprevádzania dieťaťa k lekárovi či ochrany pred skončením pracovného pomeru. Cieľom týchto pravidiel je umožniť rodičom lepšie zosúladiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o rodinu.

Na tieto práva upozorňuje aj Národný inšpektorát práce, ktorý informuje o osobitnej ochrane zamestnancov starajúcich sa o deti. Niektoré výhody sa uplatňujú pri starostlivosti o dieťa mladšie ako tri roky, iné sa vzťahujú na rodičov detí do 8 alebo 15 rokov. Rozhodujúci je konkrétny druh nároku a podmienky stanovené zákonom.

Zamestnávateľ musí prihliadať na potreby rodičov

Zákonník práce počíta s tým, že zamestnanci starajúci sa o deti potrebujú pri organizácii práce zohľadniť aj rodinné povinnosti. Zamestnávateľ by preto mal pri plánovaní pracovných zmien prihliadať na ich situáciu.

Osobitné pravidlá platia aj pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času. Ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec trvalo stará o dieťa mladšie ako tri roky, prípadne ide o osamelého rodiča, ktorý sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je možné len po dohode s daným zamestnancom.

Tieto ustanovenia majú rodičom pomôcť lepšie plánovať starostlivosť o dieťa a predchádzať situáciám, keď by im organizácia pracovného času znemožňovala plniť rodinné povinnosti.

Rodič môže požiadať o kratší pracovný čas

Zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže požiadať o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu pracovného času. V odôvodnených prípadoch môže žiadať aj skorší návrat k pôvodnému spôsobu organizácie práce.

Zamestnávateľ má takejto žiadosti vyhovieť, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Ak žiadosť odmietne, musí svoje rozhodnutie písomne zdôvodniť.
Pre rodičov to môže byť dôležitá možnosť, ako si prispôsobiť zamestnanie napríklad času, keď dieťa navštevuje škôlku alebo školu, prípadne keď potrebujú zabezpečiť jeho pravidelnú starostlivosť.

Práca z domu a flexibilnejšie podmienky

Rodičia detí mladších ako osem rokov môžu požiadať o domácku prácu, teleprácu alebo prácu z domácnosti, ak to potrebujú na zabezpečenie starostlivosti o dieťa.

Ak zamestnávateľ takejto žiadosti nevyhovie, musí zamestnancovi v primeranej lehote poskytnúť písomnú odpoveď s odôvodnením. Pri rozhodovaní má prihliadať na svoje prevádzkové úlohy, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca.

Práca z domu však nie je automatickým nárokom každého rodiča. Zákon upravuje najmä povinnosť zamestnávateľa žiadosť posúdiť a v prípade nevyhovenia poskytnúť odôvodnenú odpoveď.

Podobné pravidlá týkajúce sa úpravy pracovného času a práce z domácnosti sa môžu vzťahovať aj na zamestnancov, ktorí sa osobne starajú o blízku osobu prevažne alebo úplne bezvládnu, ak sú splnené zákonné podmienky.

Kedy môže rodič odmietnuť prácu nadčas?

Zákonník práce poskytuje osobitnú ochranu aj pri práci nadčas a pracovnej pohotovosti. Zamestnankyňu alebo zamestnanca, ktorí sa trvalo starajú o dieťa mladšie ako tri roky, možno zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Rovnaká ochrana platí pre osamelého rodiča, ktorý sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Pracovnú pohotovosť možno s týmito zamestnancami dohodnúť len na základe dohody. V praxi to znamená, že zamestnávateľ nemôže uvedeným skupinám pracovníkov jednostranne nariadiť prácu nadčas v rozpore s týmito pravidlami.

Rodič, ktorý sa stará o dieťa, má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky

Ďalšou výhodou je zvýšená základná výmera dovolenky. Zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa, má podľa Zákonníka práce nárok najmenej na päť týždňov dovolenky za kalendárny rok.

Ak sa zamestnanec začne o dieťa trvalo starať až počas roka alebo táto starostlivosť v jeho priebehu skončí, zvýšená výmera dovolenky sa určí pomerne podľa počtu dní, počas ktorých sa o dieťa v danom kalendárnom roku staral.

Pre rodičov je preto dôležité, aby zamestnávateľovi oznámili vznik tejto skutočnosti a aby mali správne nastavenú výmeru dovolenky.

Voľno na návštevu lekára s dieťaťom

Zamestnanci môžu mať nárok na pracovné voľno aj vtedy, keď potrebujú sprevádzať rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia.

Pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení či úraze, prípadne na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, sa za splnenia zákonných podmienok poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy.

Ak ide o neplnoleté dieťa, nárok sa môže týkať aj sprevádzania do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností.

Platené pracovné voľno sa poskytuje len jednému z rodinných príslušníkov, a to na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Podmienkou je, že sprevádzanie bolo nevyhnutné a príslušné úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Osamelí rodičia môžu mať nárok na ďalšie dni voľna

Zákon poskytuje osobitnú podporu aj niektorým osamelým rodičom. Ak osamelý zamestnanec, ktorý má dieťa mladšie ako 15 rokov zverené výlučne do osobnej starostlivosti alebo sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti, sprevádza toto dieťa do zdravotníckeho zariadenia, môže za splnenia zákonných podmienok získať ďalších najviac sedem dní plateného pracovného voľna za kalendárny rok.

Ide o dodatočný nárok nad rámec základného rozsahu voľna na sprevádzanie rodinného príslušníka.

Voľno pri sprevádzaní dieťaťa so zdravotným znevýhodnením

Osobitné pravidlá sa uplatňujú aj v prípade, keď rodič sprevádza dieťa so zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnych služieb alebo do školy určenej pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Za splnenia zákonných podmienok má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na desať dní v kalendárnom roku. Toto voľno môže využiť len jeden z rodinných príslušníkov.

Takéto ustanovenie pomáha rodičom zabezpečiť potrebnú starostlivosť a podporu dieťaťa bez toho, aby museli automaticky čerpať dovolenku.

Akú ochranu majú osamelí rodičia pred výpoveďou?

Zákonník práce upravuje aj osobitnú ochranu osamelých zamestnancov, ktorí sa starajú o malé dieťa. Pri osamelom rodičovi starajúcom sa o dieťa mladšie ako tri roky platí zákaz výpovede v zákonom stanovenom rozsahu.

Táto ochrana však nie je absolútna. Zákon pozná výnimky, napríklad pri zrušení alebo premiestnení zamestnávateľa či jeho časti, ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, a v ďalších osobitne vymedzených prípadoch.

Zamestnávateľ zároveň nemôže s takýmto zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. To však neznamená, že pracovný pomer nemožno skončiť výpoveďou, ak sú splnené zákonné podmienky a nejde o zakázaný prípad.

Pri konkrétnej situácii je preto vhodné posúdiť dôvod skončenia pracovného pomeru aj príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Kto sa považuje za zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa?

Za zamestnanca trvalo sa starajúceho o dieťa sa na účely Zákonníka práce považuje osoba, ktorá sa osobne stará o svoje maloleté dieťa. Môže ísť aj o striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Do tejto skupiny patrí tiež zamestnanec, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

Takéto postavenie vzniká dňom, keď zamestnanec písomne oznámi zamestnávateľovi, že sa trvalo stará o dieťa. Ak sa starostlivosť skončí, zamestnanec je povinný túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu písomne oznámiť.

Za osamelého zamestnanca sa spravidla považuje osoba, ktorá žije sama a je slobodná, ovdovená alebo rozvedená. Zákon počíta aj s osamelosťou z iných vážnych dôvodov.

Práve splnenie týchto podmienok môže rozhodovať o tom, či sa na zamestnanca vzťahuje konkrétna forma zvýšenej ochrany.

Osobitné práva majú aj tehotné ženy a rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke

Okrem uvedených pravidiel Zákonník práce upravuje aj ďalšie ochranné opatrenia. Týkajú sa najmä tehotných zamestnankýň, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a zamestnancov na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke.

Tieto ustanovenia riešia osobitné pracovné podmienky a ochranu počas období spojených s tehotenstvom, narodením dieťaťa a starostlivosťou oň.

Rozsah ochrany závisí od konkrétnej situácie a príslušných ustanovení zákona. Zamestnanci by preto mali v prípade nejasností vyhľadať aktuálne informácie alebo sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce.

Na aké pracovné práva majú rodičia nárok?

Zákonník práce poskytuje zamestnancom starajúcim sa o deti viacero foriem ochrany. Môže ísť o možnosť požiadať o kratší pracovný čas, osobitné pravidlá pri práci nadčas, najmenej päť týždňov dovolenky či platené voľno na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi.

Osobitné ustanovenia sa vzťahujú aj na niektorých osamelých rodičov a zamestnancov, ktorí sa starajú o blízku osobu odkázanú na pomoc.

Ako upozorňuje Národný inšpektorát práce, tieto pravidlá majú pomáhať zosúladiť zamestnanie s rodinným životom. Pre zamestnancov je dôležité poznať svoje práva a potrebné skutočnosti včas a preukázateľne oznámiť zamestnávateľovi.