Úver potrebujú, no do banky nejdú: Slováci sa obávajú zamietnutia

Keď človek potrebuje peniaze na kúpu bývania, rekonštrukciu alebo nečakaný výdavok, prvým krokom býva žiadosť o úver. Nie každý sa však k tomuto kroku dostane. Časť domácností odradí už predstava, že banka ich žiadosť zamietne.

Takéto prípady pritom klasické bankové štatistiky nemusia zachytiť. Ak človek o úver vôbec nepožiada, v bankových údajoch sa jeho situácia jednoducho neobjaví.

Práve preto je dôležitý prieskum Finančná situácia a spotreba domácností (HFCS). Ten sleduje nielen ľudí, ktorí úver získali alebo nedostali, ale aj domácnosti, ktoré sa o financovanie ani nepokúsili pre obavy z jeho zamietnutia.

Čo znamená úverovo obmedzená domácnosť?

Národná banka Slovenska medzi úverovo obmedzené domácnosti zaraďuje viacero skupín. Ide o domácnosti, ktoré:

• o úver vôbec nepožiadali, pretože očakávali zamietnutie,
• požiadali o úver, ale banka ich žiadosť zamietla,
• alebo úver získali, no v nižšej sume, než pôvodne požadovali.

Takéto údaje poskytujú dôležitý pohľad na to, ako dostupné je financovanie pre rôzne skupiny obyvateľstva.
Najnovšie dostupné údaje z roku 2023 ukazujú, že na Slovensku bola úverovo obmedzená približne každá dvadsiata domácnosť.

Slovensko je približne na úrovni priemeru eurozóny

Dostupnosť úverov sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líši. Najvyšší podiel úverovo obmedzených domácností evidujú najmä Lotyšsko a Grécko. Vyššie hodnoty sa objavujú aj v Maďarsku, ďalších pobaltských štátoch a vo vybraných krajinách južnej Európy.

Na Slovensku dosahoval podiel úverovo obmedzených domácností v roku 2023 5,3 percenta. Slovensko sa tak nachádzalo mierne pod priemerom eurozóny.

V Česku bol podiel o niečo nižší, zatiaľ čo v Slovinsku a Rakúsku bol rozdiel výraznejší.

Úverov sa vzdávajú ešte pred podaním žiadosti

Zaujímavý je vývoj na Slovensku v čase. Podiel úverovo obmedzených domácností dlhé roky klesal. Medzi rokmi 2014 až 2021 sa znížil približne na polovicu. Neskôr sa však trend otočil.

Dôvodom boli okrem iného vyššie úrokové sadzby a prísnejšie podmienky pri poskytovaní hypoték, ktoré zhoršili dostupnosť financovania bývania.

Pozoruhodné pritom je, že nárast úverových obmedzení nespôsobil najmä vyšší počet zamietnutých žiadostí.

Podiel domácností, ktorým banka úver zamietla alebo ponúkla nižšiu sumu, dokonca mierne klesol. Ako informuje NBS, pribudli však ľudia, ktorí o úver radšej vôbec nepožiadali, pretože očakávali, že ho nedostanú.

A práve táto skupina je na Slovensku početnejšia ako domácnosti, ktorým banka úver reálne zamietla alebo znížila požadovanú sumu.

Kto sa najčastejšie obáva, že úver nedostane?

Úverové obmedzenia sa častejšie týkajú konkrétnych skupín obyvateľstva.
Nad slovenským priemerom sa nachádzajú najmä:

• domácnosti s nízkym majetkom,
• mladé domácnosti,
• domácnosti bez pracujúcej referenčnej osoby,
• domácnosti s nižším stupňom vzdelania.

V týchto skupinách je zároveň výrazný podiel ľudí, ktorí o úver vôbec nepožiadajú, pretože sa obávajú zamietnutia.

Najväčšie rozdiely sú viditeľné podľa ekonomickej aktivity. Viac ako 17 percent nepracujúcich domácností je úverovo obmedzených. To je viac ako trojnásobok slovenského priemeru.

Pri ľuďoch bez práce môže byť dôvodom najmä nízky alebo chýbajúci pravidelný príjem, ktorý banka pri posudzovaní úveru potrebuje zohľadniť. Podobná situácia môže nastať aj pri domácnostiach s iba základným vzdelaním.

Strach zo zamietnutia nemusí byť úplne neopodstatnený

Obavy z odmietnutia nemusia byť iba subjektívnym pocitom. Charakteristiky domácností, ktoré o úver nepožiadajú zo strachu zo zamietnutia, sa v niektorých prípadoch podobajú na domácnosti, ktorým banka úver skutočne neposkytla alebo im schválila nižšiu sumu.

Ak má domácnosť napríklad nízky príjem, nízky majetok alebo nedostatočnú finančnú stabilitu, jej šanca na získanie úveru môže byť objektívne nižšia, uvádza NBS.

To však zároveň neznamená, že každý človek, ktorý sa banky obáva, by bol automaticky odmietnutý.

Úver nie je vždy riešením finančných problémov

Hoci môže byť nedostupnosť úveru pre niektoré domácnosti problémom, vyššia dostupnosť pôžičiek nemusí byť automaticky pozitívna.

Ak domácnosť nemá dostatočný príjem na bezpečné splácanie hypotéky, samotné získanie úveru by jej finančnú situáciu nemuselo zlepšiť. Naopak, pravidelné splátky by mohli existujúce problémy ešte prehĺbiť.

Pri bývaní preto môže byť pre časť domácností vhodnejším riešením rozvoj dostupného nájomného alebo sociálneho bývania.

Podobne treba postupovať aj pri spotrebných úveroch. Ak človek nespĺňa podmienky banky, nemal by automaticky hľadať drahšie a menej regulované alternatívy.

Rizikom sú aj neformálne pôžičky

Osobitnú pozornosť si zasluhujú neformálne úvery, napríklad pôžičky od súkromných osôb. Podľa údajov HFCS je úverovo obmedzených až 15 percent domácností, ktoré využívajú súkromný neformálny úver.

Takéto domácnosti sa zároveň môžu v menšej miere spoliehať na finančnú pomoc rodiny alebo priateľov.

Pre ľudí, ktorí nemajú prístup k štandardnému bankovému financovaniu, je preto mimoriadne dôležité rozumieť podmienkam jednotlivých foriem pôžičiek a rizikám spojeným s ich splácaním.

Dostupnosť úveru sama o sebe nestačí

Údaje o úverovo obmedzených domácnostiach ukazujú, že pri hodnotení finančnej situácie obyvateľstva nestačí sledovať iba počet schválených alebo zamietnutých úverov. Dôležité sú aj domácnosti, ktoré sa o úver nikdy nepokúsili.

Práve medzi nimi môžu byť ľudia s nízkymi príjmami, malou finančnou rezervou alebo nestabilnou ekonomickou situáciou. Pre Národnú banku Slovenska je preto dôležité vedieť, komu financovanie chýba a prečo.

Cieľom však nemôže byť, aby úver získal každý. Ak by splátky boli nad možnosti domácnosti, úver by mohol namiesto riešenia priniesť ďalšie finančné problémy. Dostupnosť financovania preto treba vždy posudzovať spolu so schopnosťou domácnosti úver dlhodobo a bezpečne splácať.

Finančná gramotnosť môže byť dôležitou prevenciou

Pre ľudí, ktorí na bankový úver nedosiahnu, môže byť lákavé siahnuť po alternatívnych zdrojoch financovania. Práve vtedy však rastie riziko, že sa dostanú do ešte náročnejšej finančnej situácie.

Dôležitú úlohu preto zohráva finančné vzdelávanie. Človek by mal vedieť posúdiť nielen to, či mu banka peniaze požičia, ale predovšetkým to, či si daný úver môže bezpečne dovoliť.
Úver totiž nemusí byť problémom preto, že je nedostupný. V niektorých prípadoch môže byť problémom práve naopak – ak je dostupný domácnosti, ktorá už teraz nedokáže svoje financie udržať pod kontrolou.

Kľúčom preto nie je úver za každú cenu, ale dostupné a zodpovedné financovanie, ktoré domácnosť dokáže dlhodobo splácať bez ohrozenia svojho rozpočtu.
Zdroj: NBS

Autor článku: Iveta Hudáková