Aprílová inflácia: Ceny rástli pomalšie, než sa čakalo, prekvapili potraviny

Slovenská ekonomika v apríli 2026 zaznamenala zrýchlenie tempa rastu cien, no výsledné čísla sú pre analytikov príjemným prekvapením. Hoci inflácia nabrala na obrátkach, jej intenzita zaostala za pôvodnými prognózami. Hlavným „brzdným“ faktorom sa stali potraviny, ktoré si udržali klesajúci trend aj v období, kedy sa očakával ich návrat k rastu.

Kľúčové čísla: Slovensko vs. Eurozóna

Podľa rýchleho odhadu meraného harmonizovaným indexom (HICP) sa spotrebiteľské ceny v porovnaní s marcom zvýšili o 0,4 %. To vytlačilo medziročnú mieru inflácie na úroveň 4,0 %.

V porovnaní s jarnou predikciou Národnej banky Slovenska (NBS) je však realita o 0,3 percentuálneho bodu priaznivejšia. Pre porovnanie, inflácia v celej eurozóne vyskočila z marcových 2,6 % na aprílových 3,0 %. Slovensko si v tomto rebríčku drží siedmu najvyššiu priečku, pričom na čele sa nachádza Bulharsko s viac ako 6-percentným rastom cien.

Potravinový paradox: Prečo ceny nerástli?

Po výrazných marcových zľavách, ktoré boli hnané silným konkurenčným bojom obchodných reťazcov pred Veľkou nocou, trh očakával korekciu smerom nahor. Tá sa však nekonala.

• Pokles v prvovýrobe: Ceny rastlinných a živočíšnych výrobkov naďalej klesajú.
• Nižšie odbytové ceny: Slovenskí potravinári znižovali ceny pre domáci trh.
• Odložený efekt nákladov: Hoci sú trhy s energiami a poľnohospodárskymi vstupmi nestabilné, zvýšené náklady sa do koncových cien pravdepodobne premietnu až s časovým odstupom.

Energetika a palivá pod vplyvom geopolitiky

Napriek pretrvávajúcemu napätiu v Perzskom zálive nie je dopad cien energií na Slovensku taký drastický ako v iných štátoch EÚ. Medzimesačne energie zdraželi o 2,4 %.

Zaujímavá situácia nastáva pri pohonných látkach. Vďaka nižšiemu podielu výdavkov domácností na palivá (v porovnaní s krajinami ako Luxembursko) je vplyv drahšej ropy na celkovú infláciu miernejší. Podľa dát Európskej komisie sú ceny benzínu a nafty na slovenských pumpách bez daní najnižšie v rámci krajín V4, avšak po započítaní daní patria k tým najvyšším.

Jadrová inflácia a spotrebiteľský dopyt

Dobrou správou je spomalenie tempa rastu cien služieb a bežných tovarov, čo sa odrazilo na poklese jadrovej inflácie na 3,6 %. Tento vývoj ovplyvňujú dva faktory:

• Miernejší rast miezd: Nákladové tlaky na firmy sa mierne uvoľňujú.
• Slabý dopyt: Podľa prieskumov ekonomického sentimentu sú spotrebitelia opatrní, čo brzdí obchodníkov v ďalšom zvyšovaní cien.

Výhľad na máj 2026

Analytici predpovedajú, že v máji by mohla celková miera inflácie klesnúť na 3,8 %. Varovným prstom však zostáva geopolitické napätie. Akákoľvek eskalácia v konfliktných zónach môže priniesť nové cenové šoky, ktoré podnikateľov prinútia prehodnotiť ich aktuálnu cenotvorbu.
Zdroj: NBS

Autor článku: Iveta Hudáková