ECB drží sadzby: Inflačný cieľ v tieni konfliktu na Blízkom východe

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa na svojom poslednom zasadnutí rozhodla nemeníť nastavenie menovej politiky a ponechala všetky tri kľúčové úrokové sadzby na doterajších úrovniach. Hlavným cieľom banky naďalej zostáva stabilizovať infláciu okolo 2 % v strednodobom horizonte.

Do ekonomického výhľadu však výrazne zasahuje geopolitické napätie, najmä vojna na Blízkom východe. Tá prináša zvýšenú mieru neistoty a zároveň vytvára tlak na rast cien, predovšetkým cez drahšie energie. Krátkodobo tak môže inflácia zrýchliť, zatiaľ čo hospodársky rast môže spomaliť. To, ako silný a dlhodobý bude tento efekt, závisí najmä od priebehu konfliktu a jeho dopadu na energetické trhy.

Napriek týmto rizikám je ECB presvedčená, že má situáciu pod kontrolou. Inflácia sa už pohybuje blízko cieľovej úrovne, očakávania do budúcnosti zostávajú stabilné a ekonomika eurozóny preukazuje určitú odolnosť. V najbližšom období bude banka detailne vyhodnocovať nové údaje, aby lepšie pochopila dopady aktuálneho vývoja.

Aktualizované prognózy odborníkov ECB naznačujú, že celková inflácia by mala v roku 2026 dosiahnuť priemerne 2,6 %, následne klesnúť na 2,0 % v roku 2027 a mierne stúpnuť na 2,1 % v roku 2028. Oproti predchádzajúcim odhadom ide najmä pre rok 2026 o vyššie čísla, čo súvisí s rastom cien energií. Inflácia očistená o energie a potraviny by mala zostať mierne nad 2 % počas celého sledovaného obdobia.

Naopak, vyhliadky hospodárskeho rastu boli upravené smerom nadol. Ekonomika eurozóny by mala rásť tempom 0,9 % v roku 2026, 1,3 % v roku 2027 a 1,4 % v roku 2028. Spomalenie je dôsledkom globálnych dopadov konfliktu, ktoré ovplyvňujú ceny komodít, reálne príjmy aj dôveru spotrebiteľov. Rast však budú podporovať faktory ako nízka nezamestnanosť, relatívne zdravé financie súkromného sektora či verejné investície do obrany a infraštruktúry.

ECB zároveň pracuje aj s alternatívnymi scenármi vývoja. Tie upozorňujú, že v prípade dlhodobejších výpadkov dodávok ropy a plynu by inflácia mohla byť vyššia, než sa aktuálne predpokladá, a ekonomický rast slabší. Kľúčovú úlohu pritom zohrá rozsah nepriamych dopadov energetického šoku.

Menová politika ECB tak zostáva flexibilná a založená na aktuálnych dátach. Banka zdôrazňuje, že sa nebude vopred viazať na konkrétnu trajektóriu úrokových sadzieb. Každé rozhodnutie bude závisieť od vývoja inflácie, ekonomiky a účinnosti prenosu menovej politiky.

Kľúčové sadzby tak zostávajú na úrovni 2,00 % pre jednodňové sterilizačné operácie, 2,15 % pre hlavné refinančné operácie a 2,40 % pre jednodňové refinančné operácie.

Postupne sa zároveň znižuje objem aktív v rámci programov nákupu dlhopisov, keďže Eurosystém už neinvestuje späť splatené cenné papiere. ECB však deklaruje pripravenosť použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie cenovej stability a hladkého fungovania menovej politiky v celej eurozóne.
Zdroj: ECB

Autor článku: Iveta Hudáková