Vyššie dávky od leta 2026: Sociálna poisťovňa oznámila nové maximá

Dnes informovala Sociálna poisťovňa o pripravovanom zvýšení viacerých sociálnych dávok. Od 1. júla 2026 vstúpia do platnosti nové limity, ktoré prinesú vyššiu finančnú podporu pre nezamestnaných a tiež pre zamestnancov, ktorých zamestnávateľ sa dostal do platobnej neschopnosti. Zmeny sa budú týkať najmä maximálnej dávky v nezamestnanosti a dávky garančného poistenia, pričom obe dávky budú oproti súčasným sumám vyššie.

Vyššia podpora pre nových uchádzačov o zamestnanie

Ľudia, ktorí sa po 1. júli 2026 zaevidujú na úrade práce a splnia zákonné podmienky na priznanie dávky v nezamestnanosti, budú môcť získať vyššiu finančnú podporu. Nárok sa týka poistencov, ktorí boli počas posledných štyroch rokov poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali vyššie príjmy.

Maximálna výška dávky počas prvých troch mesiacov podpory dosiahne pri 31-dňovom mesiaci 1 651,10 eura. Pri mesiaci s 30 dňami bude maximálna dávka predstavovať 1 597,90 eura. V porovnaní s aktuálnymi sumami ide o zvýšenie približne o 98 eur mesačne.

Ako sa dávka v nezamestnanosti vypočítava

Výška dávky závisí od denného vymeriavacieho základu poistenca. Počas prvých troch mesiacov predstavuje 50 % denného vymeriavacieho základu, vo štvrtom mesiaci 40 %, v piatom mesiaci 30 % a v poslednom šiestom mesiaci podporného obdobia 20 %.

Od júla 2026 bude maximálny denný vymeriavací základ stanovený na úrovni 106,5206 eura. Dávku v nezamestnanosti možno poberať najdlhšie šesť mesiacov.

Zvýšenie sa týka iba nových poberateľov

Dôležité je, že nové maximálne sumy sa budú vzťahovať len na dávky priznané od 1. júla 2026. Ľuďom, ktorí už dávku v nezamestnanosti poberajú, sa jej výška meniť nebude.

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku vzniká osobám, ktoré boli povinne poistené v nezamestnanosti. Ide najmä o zamestnancov v pracovnom pomere a osoby pracujúce na základe dohôd s pravidelným mesačným príjmom.

Samostatne zárobkovo činné osoby nie sú poistené povinne, no dávku môžu získať, ak si platili dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a splnili potrebnú dobu poistenia.
Pri posudzovaní nároku pritom nehrá úlohu spôsob skončenia pracovného pomeru. Nezáleží ani na tom, či išlo o pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú.

Vyššia ochrana pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa

Od júla sa zvýši aj maximálna výška dávky garančného poistenia. Táto dávka slúži na ochranu zamestnancov v situácii, keď ich zamestnávateľ nie je schopný vyplatiť mzdu alebo iné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Ako uvádza Sociálna poisťovňa, maximálna suma dávky sa zvýši z doterajších 4 572 eur na 4 860 eur, čo predstavuje nárast o 288 eur. Nová hranica bude platiť pre prípady, keď sa zamestnávateľ stane platobne neschopným v období od 1. júla 2026 do 30. júna 2027.

Kedy sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného

Za platobne neschopného sa zamestnávateľ považuje vtedy, keď bol na príslušný súd podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo keď súd začal konkurzné konanie z vlastnej iniciatívy podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

V takom prípade môže zamestnanec po splnení zákonných podmienok požiadať o dávku garančného poistenia, ktorá sa vypláca jednorazovo.

Sociálna poisťovňa eviduje tisíce poberateľov

Údaje za prvé štyri mesiace roku 2026 ukazujú, že dávka v nezamestnanosti patrí medzi najčastejšie vyplácané sociálne dávky. Sociálna poisťovňa počas obdobia od januára do apríla vyplatila viac ako 190-tisíc dávok v nezamestnanosti, pričom priemerná mesačná dávka dosiahla 691,39 eura.

V rovnakom období bolo vyplatených aj 295 dávok garančného poistenia. Priemerná výška tejto dávky predstavovala 3 285,50 eura.

Od 1. júla 2026 sa zvýšia maximálne sumy dvoch významných sociálnych dávok. Nezamestnaní budú môcť získať dávku až do výšky 1 651,10 eura mesačne, zatiaľ čo zamestnanci poškodení platobnou neschopnosťou zamestnávateľa budú mať nárok na jednorazovú dávku garančného poistenia až do výšky 4 860 eur. Zmeny majú posilniť sociálnu ochranu poistencov a lepšie reagovať na rast miezd a životných nákladov.
 
Autor článku: Iveta Hudáková