ECB zvyšuje úrokové sadzby: Inflácia zostáva hrozbou, ekonomický rast sa spomaľuje

Európska centrálna banka (ECB) reaguje na rastúce inflačné riziká sprísnením menovej politiky. Rada guvernérov 11. júna 2026 na svojom zasadnutí rozhodla o zvýšení všetkých troch kľúčových úrokových sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Hlavným cieľom zostáva návrat inflácie k dvojpercentnej úrovni v strednodobom horizonte.

Za rozhodnutím stojí najmä zhoršený geopolitický vývoj a rast cien energií spôsobený konfliktom na Blízkom východe. Podľa ECB vytvára súčasná situácia nové inflačné tlaky, ktoré môžu ovplyvniť cenový vývoj v celej eurozóne.

Vyššia inflácia aj v nasledujúcich rokoch

Aktualizované prognózy odborníkov Eurosystému naznačujú, že návrat inflácie k cieľovej úrovni nebude okamžitý.
Podľa základného scenára by priemerná inflácia v eurozóne mala dosiahnuť:

• 3,0 % v roku 2026,
• 2,3 % v roku 2027,
• 2,0 % v roku 2028.

Ani jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín, nebude podľa odhadov výrazne nižšia. ECB očakáva jej priemernú úroveň 2,5 % počas rokov 2026 a 2027, pričom v roku 2028 by mala klesnúť na 2,2 %.

Dôvodom revízie prognóz smerom nahor sú predovšetkým drahšie energie, ktoré sa postupne premietajú aj do cien služieb, priemyselných výrobkov a potravín.

Rast ekonomiky bude slabší

Vyššie ceny energií a zvýšená neistota zároveň negatívne ovplyvňujú hospodársky rast.
ECB aktuálne predpokladá, že ekonomika eurozóny porastie:

• 0,8 % v roku 2026,
• 1,2 % v roku 2027,
• 1,5 % v roku 2028.

V porovnaní s predchádzajúcimi prognózami ide o zníženie očakávaného rastu. Za slabším výkonom hospodárstva stojí najmä pokles reálnych príjmov domácností, vyššie výrobné náklady a opatrnejšie správanie spotrebiteľov aj investorov.

Konflikt na Blízkom východe prináša neistotu

Predstavitelia ECB upozorňujú, že ekonomický výhľad zostáva mimoriadne neistý. Kľúčovým faktorom bude ďalší vývoj konfliktu na Blízkom východe a jeho vplyv na energetické trhy.

Ak by ceny energií rástli dlhšie alebo výraznejšie, inflácia by mohla zostať zvýšená dlhší čas. Na druhej strane by vyššie náklady mohli ešte viac oslabiť ekonomickú aktivitu v krajinách eurozóny.

Práve preto ECB pracuje s viacerými alternatívnymi scenármi vývoja, ktoré zohľadňujú rôznu intenzitu a dĺžku trvania energetického šoku.

Nové úrokové sadzby od polovice júna

Po prijatom rozhodnutí sa od 17. júna 2026 menia hlavné úrokové sadzby ECB nasledovne:

• jednodňová sterilizačná sadzba sa zvyšuje na 2,25 %,
• hlavná refinančná sadzba dosahuje úroveň 2,40 %, 
• jednodňová refinančná sadzba stúpa na 2,65 %.

Tieto sadzby predstavujú základné nástroje menovej politiky ECB a ich zvýšenie má pomôcť obmedziť inflačné tlaky a podporiť návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu v strednodobom horizonte.

Vyššie úrokové sadzby zvyčajne vedú k drahším úverom pre domácnosti a firmy, no zároveň pomáhajú obmedzovať infláciu tým, že spomaľujú rast dopytu v ekonomike.

ECB nebude vopred sľubovať ďalšie kroky

Rada guvernérov zdôraznila, že ďalšie rozhodnutia budú závisieť od nových ekonomických údajov. Centrálna banka si necháva otvorené všetky možnosti a nebude sa vopred zaväzovať ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb.
Pri ďalších rozhodnutiach bude sledovať najmä:

• vývoj inflácie,
• ekonomický rast,
• situáciu na finančných trhoch,
• účinnosť prenosu menovej politiky do ekonomiky.

Takýto prístup má ECB umožniť pružne reagovať na meniace sa podmienky a prípadné nové riziká.

Programy nákupu dlhopisov pokračujú v útlme

ECB zároveň potvrdila pokračovanie postupného znižovania portfólií vytvorených v rámci Programu nákupu aktív (APP) a Programu núdzových nákupov počas pandémie (PEPP).

Eurosystém už neinvestuje splatené istiny zo splatných cenných papierov, čo vedie k postupnému znižovaniu objemu aktív držaných v súvahe centrálnej banky.

Cenová stabilita zostáva prioritou

Napriek rastúcej neistote ECB deklaruje pripravenosť použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie cenovej stability. Hlavným cieľom zostáva návrat inflácie k úrovni 2 %, ktorá je považovaná za optimálnu pre stabilný ekonomický rast.

V prípade výrazných výkyvov na finančných trhoch môže ECB využiť aj špeciálne nástroje určené na ochranu fungovania menovej politiky vo všetkých krajinách eurozóny.

Najnovšie rozhodnutie tak potvrdzuje, že boj s infláciou zostáva aj naďalej prioritou európskej centrálnej banky, hoci za cenu pomalšieho hospodárskeho rastu v najbližších rokoch.

Autor článku: Iveta Hudáková