Koľko peňazí potrebujete na dôchodok? Koľko si treba nasporiť

 

Jedno však platí takmer vždy: čím skôr začnete premýšľať nad dôchodkom, tým viac možností máte vytvoriť si dostatočnú finančnú rezervu.

Dobrá správa je, že na základný odhad nepotrebujete zložitý finančný model. Stačí si odpovedať na niekoľko otázok: Koľko dnes mesačne míňate? Aký príjem očakávate na dôchodku? Kedy chcete prestať pracovať? A koľko peňazí chcete mať k dispozícii navyše?

Pri plánovaní dôchodku je chyba sústrediť sa iba na jednu cieľovú sumu, napríklad 100 000 alebo 200 000 eur. Oveľa dôležitejšie je vypočítať si mesačný rozdiel medzi tým, čo budete potrebovať, a tým, čo budete dostávať.

Predstavte si jednoduchý príklad.
Dnes potrebujete na život 1 500 eur mesačne. Na dôchodku očakávate príjem zo štátneho a prípadne ďalších dôchodkov vo výške 1 100 eur.
Chýba vám teda:
1 500 eur – 1 100 eur = 400 eur mesačne.
Za rok ide o:
400 eur × 12 = 4 800 eur.

Ak by ste potrebovali takúto sumu dopĺňať 20 rokov, bez zohľadnenia inflácie, výnosov a ďalších okolností ide o:
4 800 eur × 20 = 96 000 eur.

Tento príklad nepredstavuje odporúčanú cieľovú sumu. Ukazuje iba princíp, ako nad dôchodkovou rezervou premýšľať.

Častá predstava je, že po odchode do dôchodku automaticky miniete podstatne menej peňazí. V niektorých prípadoch to môže byť pravda, ale nie je to pravidlo.

Na jednej strane môžete prestať platiť niektoré pracovné náklady, napríklad dochádzanie do práce alebo pracovné oblečenie. Na druhej strane však môžu vzrásť výdavky na voľný čas, cestovanie, bývanie alebo zdravotnú starostlivosť.

Preto si pri výpočte položte otázku: „Aký život chcem na dôchodku viesť?“

Ak chcete pokojne bývať doma, venovať sa záhrade a tráviť čas s rodinou, vaše náklady môžu vyzerať úplne inak ako v prípade človeka, ktorý chce každý rok cestovať do zahraničia.

Pri plánovaní dôchodku môže pomôcť rozdeliť si budúce výdavky do troch skupín.

1. Základné výdavky
Sem patria najmä:

Tieto výdavky budete pravdepodobne potrebovať pokryť každý mesiac bez ohľadu na to, ako sa rozhodnete tráviť voľný čas.

2. Pohodlie a voľný čas
Do tejto kategórie patria napríklad:

Práve tieto položky často rozhodujú o tom, či bude dôchodok iba finančne zvládnuteľný, alebo aj komfortný.

3. Väčšie a nepravidelné výdavky
Na tie sa často zabúda. Môže ísť napríklad o:

Preto nestačí vypočítať iba sumu potrebnú na bežné mesačné výdavky. Dôchodkový plán by mal počítať aj s rezervou na nepredvídateľné situácie.

Jednou z najväčších chýb pri plánovaní dôchodku je pozerať sa na dnešné ceny a predpokladať, že o 20 alebo 30 rokov budú rovnaké.
Nebudú.

Inflácia postupne znižuje kúpnu silu peňazí. Suma, ktorá dnes vyzerá ako veľká finančná rezerva, preto nemusí mať o niekoľko desaťročí rovnakú hodnotu.

Ak si napríklad dnes poviete, že na pohodlný život potrebujete 1 500 eur mesačne, pri dlhom horizonte treba počítať s tým, že budúce životné náklady môžu byť výrazne vyššie.

Preto je pri dlhodobom sporení dôležité myslieť nielen na sumu, ktorú chcete našetriť, ale aj na jej budúcu kúpnu silu.

Odpoveď závisí najmä od veku, príjmu, existujúcich úspor a času, ktorý máte do dôchodku. Platí jednoduchý princíp: Čím neskôr začnete, tým vyššia mesačná suma môže byť potrebná na vytvorenie rovnakej rezervy.

Predstavme si dvoch ľudí. Prvý začne pravidelne odkladať peniaze v 30 rokoch.

Druhý začne s rovnakým cieľom až v 50 rokoch. Obaja môžu mať rovnaký cieľ, ale druhý človek má na jeho dosiahnutie podstatne kratší čas. Preto bude musieť spravidla odkladať viac alebo akceptovať nižšiu cieľovú sumu.

Práve čas je pri dlhodobom investovaní a sporení jedným z najdôležitejších faktorov.

Určite má zmysel začať aj neskôr. Ak ste si v tridsiatke na dôchodok nič neodkladali, neznamená to, že už nemá význam začínať. Len treba realisticky nastaviť očakávania.
Namiesto otázky:
„Má ešte zmysel sporiť?“ je užitočnejšie položiť si otázku:

„Koľko môžem pravidelne odkladať a aký cieľ môžem s touto sumou dosiahnuť?“ Aj pravidelná menšia suma môže byť pri dostatočne dlhom horizonte významná. Zároveň však treba zohľadniť poplatky, riziko investície, infláciu a skutočné výnosy.

Pri plánovaní dôchodku treba zohľadniť aj bývanie.

Ak budete mať v čase odchodu do dôchodku splatenú hypotéku, vaše mesačné výdavky môžu byť výrazne nižšie ako v prípade, keď budete hypotéku stále splácať.
Preto má význam sledovať nielen dôchodkové úspory, ale aj:

Vlastné bývanie však automaticky neznamená, že ho možno považovať za hotovú finančnú rezervu. Dom alebo byt síce predstavuje majetok, no jeho využitie na financovanie bežného života môže znamenať predaj, prenájom alebo inú formu speňaženia.

Dôchodkové úspory by nemali byť jedinými peniazmi, ktoré máte k dispozícii. Je užitočné mať aj krátkodobú finančnú rezervu, ktorá je dostupná v prípade nečakaných výdavkov.

Takáto rezerva môže slúžiť napríklad na opravu auta, poruchu spotrebiča, neočakávané výdavky v domácnosti alebo inú situáciu, ktorá si vyžaduje rýchlu úhradu.

Výhodou je, že nemusíte kvôli každej nečakanej udalosti predávať dlhodobé investície alebo siahať na peniaze určené na dôchodok.

Pri dôchodkovom plánovaní treba počítať aj s tým, že dôchodok môže trvať veľmi dlho. Ak prestanete pracovať napríklad v 65 rokoch, neznamená to, že budete peniaze potrebovať iba na najbližších desať rokov.

Dôchodkový plán by mal zohľadňovať možnosť dlhého obdobia na dôchodku. Zároveň treba počítať s tým, že potreby človeka sa môžu v priebehu rokov meniť.

Výdavky počas prvých rokov dôchodku môžu byť iné ako vo vyššom veku.

Zdravie je položka, ktorú je pri výpočte dôchodkovej rezervy veľmi ľahké podceniť.

S pribúdajúcim vekom môžu vzniknúť výdavky, s ktorými dnes vôbec nepočítate. Môže ísť o zdravotné pomôcky, doplatky, rehabilitácie, úpravy bývania alebo potrebu pomoci v domácnosti.

Nie všetky výdavky sa dajú predpovedať, preto je rozumné počítať s určitou rezervou navyše.

Na prvotný odhad môžete použiť jednoduchý postup:
1. Odhadnite svoje mesačné výdavky na dôchodku.
2. Odhadnite svoj pravidelný dôchodkový príjem.
3. Od výdavkov odpočítajte očakávaný príjem.
4. Výsledok vynásobte počtom mesiacov, počas ktorých chcete rozdiel pokrývať.
5. Pripočítajte rezervu na mimoriadne výdavky.

Pri presnejšom výpočte treba navyše zohľadniť infláciu, zhodnotenie úspor, dane, poplatky, vývoj príjmov, zmeny dôchodkového systému a ďalšie faktory.

Preto výsledné číslo berte ako orientačný cieľ, nie ako garantovanú sumu.

Spoliehanie sa iba na štátny dôchodok
Budúci dôchodkový príjem je ovplyvnený mnohými faktormi. Preto môže byť užitočné mať okrem zákonného dôchodku aj vlastné úspory alebo iné zdroje príjmu.

Začiatok sporenia „niekedy neskôr“
Odkladanie rozhodnutia je často väčším problémom ako samotná výška prvej mesačnej úspory.

Ignorovanie inflácie
100 000 eur dnes a 100 000 eur o niekoľko desaťročí nemusia znamenať rovnakú kúpnu silu.

Žiadna rezerva na nečakané výdavky
Ak všetky úspory naplánujete do posledného eura, jedna väčšia oprava alebo zdravotný výdavok môže narušiť celý plán.

Príliš optimistický odhad výnosov
Pri investovaní nemožno budúce výnosy garantovať. Čím dlhší je horizont, tým dôležitejšie je pracovať s realistickými scenármi a počítať aj s obdobiami poklesu hodnoty investícií.

Nie je potrebné čakať na konkrétny vek. Najlepším začiatkom môže byť jednoducho moment, keď si spočítate svoje súčasné príjmy, výdavky, dlhy, úspory a predstavu o budúcom životnom štýle.

Nemusíte hneď odkladať veľké sumy. Dôležitejšie je vytvoriť si systém, ktorý dokážete dlhodobo dodržiavať. Pravidelnosť môže byť pri budovaní dlhodobej rezervy dôležitejšia než občasné veľké vklady.

Odpoveď bude pre každého iná. Človek bez hypotéky a s nízkymi mesačnými výdavkami môže potrebovať výrazne menšiu rezervu ako človek, ktorý chce na dôchodku veľa cestovať a zároveň financovať nákladnejšie bývanie.

Preto namiesto hľadania univerzálneho čísla začnite od svojho vlastného rozpočtu. Koľko chcete mesačne míňať? Koľko pravdepodobne dostanete na dôchodku? Aký rozdiel budete musieť pokryť z vlastných zdrojov? A koľko času máte na vytvorenie rezervy?

Práve odpovede na tieto otázky vám poskytnú oveľa užitočnejšiu predstavu o tom, koľko peňazí budete potrebovať na dôchodok.

Dôchodok nemusí byť obdobím finančnej neistoty, ak sa naň začnete pripravovať dostatočne skoro. Neexistuje však jedna univerzálna suma, ktorá by zabezpečila pohodlný dôchodok každému.

Najlepším základom je poznať svoje výdavky, počítať s infláciou, vytvoriť si rezervu a pravidelne odkladať peniaze na dlhodobý cieľ.

A možno najdôležitejšia otázka neznie „Koľko peňazí potrebujem na dôchodok?“, ale: „Aký život chcem na dôchodku žiť a koľko ma bude stáť?“

Keď poznáte odpoveď, oveľa jednoduchšie si môžete stanoviť konkrétny finančný cieľ.

TIP OD NÁS: Ak si chcete vytvoriť finančnú rezervu na dôchodok, oplatí sa začať čo najskôr porovnávať možnosti sporenia a investovania. Dôležité je pozerať sa nielen na výšku pravidelnej sumy, ktorú si odkladáte, ale aj na poplatky, podmienky, časový horizont a mieru rizika.

Užitočné informácie o sporení, investovaní a osobných financiách nájdete aj na portáli Finančný Kompas, kde si môžete porovnať dostupné možnosti a získať lepší prehľad predtým, ako sa rozhodnete, kam svoje peniaze dlhodobo odkladať.
Autor článku: Iveta Hudáková