Repo sadzba

Repo sadzba, oficiálne označovaná ako úroková sadzba pre reverzné repotransakcie, predstavuje základnú úrokovú sadzbu, ktorú stanovuje centrálna banka – v prípade Slovenska a celej eurozóny je to Európska centrálna banka (ECB). Táto sadzba sa uplatňuje pri krátkodobých pôžičkách poskytovaných komerčným bankám, ktoré ako zábezpeku poskytujú cenné papiere, napríklad štátne dlhopisy.

Repo transakcia je v podstate dohoda, pri ktorej komerčná banka dočasne predá cenné papiere centrálnej banke a zároveň sa zaviaže, že ich v dohodnutom čase odkúpi späť – a to za cenu navýšenú o úrok. Práve tento úrok predstavuje repo sadzbu. Takéto transakcie zvyčajne prebiehajú na niekoľko dní až týždňov a sú dôležitým spôsobom, ako si banky krátkodobo zabezpečujú likviditu.

Repo sadzba má zásadný vplyv na úrokové sadzby v celej ekonomike. Keď sa repo sadzba zvýši, komerčné banky si požičiavajú za vyšší úrok, čo následne vedie k zdražovaniu úverov a hypoték pre bežných spotrebiteľov a firmy. Naopak, zníženie repo sadzby zvyčajne znamená lacnejšie úvery a podporu hospodárskej aktivity.

Ide teda o kľúčový nástroj menovej politiky, prostredníctvom ktorého môže centrálna banka ovplyvňovať infláciu, ekonomický rast a finančnú stabilitu. Napríklad zvyšovanie repo sadzby môže pomôcť zabrzdiť infláciu znížením spotrebiteľského dopytu, zatiaľ čo jej znižovanie podporuje ekonomické oživenie.

V praxi ECB určuje tzv. hlavnú refinančnú sadzbu, ktorá plní úlohu repo sadzby v eurozóne. Okrem nej stanovuje aj ďalšie dôležité sadzby:

• Depozitnú sadzbu, ktorá určuje, aký úrok dostanú banky za uloženie prebytočných prostriedkov v ECB,
• a lombardnú sadzbu, ktorá sa uplatňuje pri núdzovom úverovaní bánk.

Repo sadzba tak zohráva zásadnú úlohu pri riadení finančného systému a ovplyvňuje dostupnosť aj cenu úverov v celej ekonomike.