Dôchodková prognóza môže skresľovať realitu. Na čo si dať pozor

Sociálna poisťovňa začala v roku 2026 vo veľkom rozposielať dôchodkové prognózy. Ich cieľom je ukázať ľuďom odhad budúceho dôchodku a zároveň zvýšiť prehľad o stave dôchodkového zabezpečenia. Napriek pozitívnej myšlienke však projekt vyvolal medzi finančnými analytikmi aj odborníkmi na demografiu viacero otázok.

Prognóza v niektorých prípadoch vytvárať príliš optimistický obraz o budúcich dôchodkoch a zároveň nezohľadňuje viaceré dôležité faktory.

Odhady nemusia odrážať budúcu realitu

Jednou z hlavných výhrad je nastavenie samotných výpočtov, aj konzervatívnejšie scenáre môžu pôsobiť optimisticky.

Dôvodom je najmä demografický vývoj. Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, ktoré starnú najrýchlejšie. V budúcnosti bude podľa odborných odhadov pribúdať dôchodcov, zatiaľ čo počet ekonomicky aktívnych ľudí môže klesať. To vytvára tlak na financovanie priebežného dôchodkového systému.

Otázniky vyvoláva aj predpoklad stability pravidiel. Súčasné prognózy vychádzajú z aktuálne platných podmienok, no dôchodkový systém sa v minulosti opakovane menil. Úpravy veku odchodu do dôchodku, výpočtu dôchodkov alebo odvodov môžu budúce sumy výrazne ovplyvniť.

Inflácia môže zmeniť pohľad na čísla

Ďalším problémom je interpretácia výsledných údajov. Suma budúceho dôchodku môže na papieri vyzerať priaznivo, no o niekoľko desaťročí už nemusí mať rovnakú hodnotu. Inflácia totiž výrazne ovplyvňuje kúpnu silu peňazí.

Ak prognóza napríklad uvádza dôchodok 1 500 eur o 30 rokov, jeho reálna hodnota môže byť výrazne nižšia. Odborníci preto upozorňujú, že ľudia by mali sledovať najmä odhady zohľadňujúce infláciu.

Prognóza nepočíta so všetkými životnými situáciami

Výpočty zároveň vychádzajú z predpokladu, že človek bude počas pracovného života zarábať a odvádzať poistné podobným tempom ako doteraz.

Model však automaticky nezohľadňuje možné výpadky príjmu, nezamestnanosť, kariérne zmeny, prácu v zahraničí alebo dlhšie obdobia mimo trhu práce. Výsledný odhad sa preto môže od reálnej budúcnosti výrazne líšiť.

Objavili sa aj chyby v údajoch

Po spustení projektu sa objavili prípady, keď poistenci našli vo svojich prognózach nezrovnalosti.

Niektorým chýbali odpracované roky alebo obdobia poistenia. Dôvodom mohli byť historické chyby v evidencii či nesprávne nahlásené údaje zo strany zamestnávateľov.

Objavili sa aj prípady, keď ľudia dostali prognózy s údajmi, ktoré vyvolali pochybnosti o ich presnosti.

Riziko „falošného pocitu istoty“

Ak človek vidí v prognóze relatívne vysokú odhadovanú sumu dôchodku, môže nadobudnúť pocit, že ďalšie finančné zabezpečenie nepotrebuje. Práve to však analytici považujú za rizikové.

Štátny dôchodok podľa nich nemusí byť jediným pilierom finančného zabezpečenia na dôchodku. Mnohí odporúčajú kombinovať priebežný systém s dlhodobým investovaním, doplnkovým sporením alebo ďalšími formami budovania rezervy.

Čo by ste mali urobiť po doručení prognózy

Využiť dôchodkovú prognózu najmä ako orientačný nástroj.
Dôležité je:

• skontrolovať evidované obdobia poistenia,
• overiť správnosť údajov o odpracovaných rokoch,
• sledovať odhady po započítaní inflácie,
• nespoliehať sa výlučne na štátny dôchodok.

Dôchodková prognóza môže byť užitočným zdrojom informácií. Nemala by však byť vnímaná ako garancia budúcej výšky dôchodku, ale skôr ako orientačný pohľad na to, ako môže vyzerať finančná situácia v starobe pri súčasných pravidlách.

TIP OD NÁS: Štátny dôchodok bol dlhé roky vnímaný ako istota pokojnej staroby. Realita je však čoraz iná a tí, ktorí sa spoliehajú výlučne na dávku zo Sociálnej poisťovne, môžu byť v budúcnosti nemilo prekvapení.

Slovenský dôchodkový systém je priebežný — pracujúca generácia platí odvody, z ktorých sa priamo vyplácajú dôchodky súčasným dôchodcom. Problémom je, že tento model funguje dobre len vtedy, keď je dostatok pracujúcich na jedného dôchodcu. Slovensko však starne.

Pôrodnosť klesá, populácia starne a o niekoľko desaťročí bude na jedného dôchodcu pripadať výrazne menej aktívnych pracujúcich ako dnes. Výsledkom bude tlak buď na zníženie dôchodkov, alebo na zvýšenie odvodov — prípadne oboje.

Existuje viacero možností, ako si budovať vlastný finančný vankúš na dôchodok:
2. pilier — dobrovoľné sporenie v dôchodkových fondoch, kde si časť odvodov odkladáte na vlastný účet.
3. pilier — doplnkové dôchodkové sporenie so štátnym príspevkom a daňovým zvýhodnením.
Investovanie — pravidelné investície do indexových fondov, ETF alebo iných investičných nástrojov.

Dôchodková kalkulačka na Finančnom Kompase vám umožní nahliadnuť do vlastnej finančnej budúcnosti. Okrem odhadu štátneho dôchodku vám ukáže, ako môže viacpilierový systém výrazne ovplyvniť výšku vašich príjmov v dôchodkovom veku.

Autor článku: Iveta Hudáková