Zverejnené: 29.03.2017

Ceny akcií výrazne klesli. Trhy sa možno zmenia


rozbite-celne-sklo.png

Akciové trhy


Takmer štyri roky nemali investori na akciových trhoch vážnejšie dôvody na obavy. Celých 46 mesiacov rástol referenčný akciový index S&P 500 bez toho, aby jeho hodnota klesla o dvojciferné percento (teda aspoň o 10 percent). Každý trend sa však raz skončí.

Počas tretieho augustového týždňa zaznamenal index S&P 500 výrazné poklesy pri zvýšenom objeme obchodov. To signalizuje, že tí, ktorí sa akcií zbavovali, neboli investiční nadšenci s malými účtami, ale veľkí inštitucionálni investori spravujúci miliardové fondy. V závere druhej augustovej dekády (t. j. 18. až 20. augusta) poklesla hodnota indexu o takmer 3,2 %. Pre S&P 500 nie je takýto výrazný pohyb bežný, k silnejšiemu prepadu došlo naposledy v októbri minulého roku (-4,78 %) a predtým na konci januára 2014 (-3,43 %).

Sú tieto poklesy varovaním pred ťažšími chvíľkami pre investorov? Áno aj nie. Každý výraznejší prepad na akciovom trhu sa začal oslabením indexu o 5 %. Potom o 10 %. A potom ešte viac. Takže je možné, že to, čo dnes označujeme za potenciálnu korekciu, sa môže pokojne skončiť ako dlhšie trvajúci medvedí (klesajúci) trh.

Rozhodujúce však bude to, čo prinesú najbližšie dni. Keď index S&P 500 naposledy zavítal po prudkom prepade do teritória pod 200-dňovým priemerom (október 2014), trvalo mu päť dní, kým sa s rovnakou razanciou dostal opäť nad túto úroveň. Dvestodňový priemer, ktorý vyjadruje priemernú záverečnú hodnotu indexu za posledných 200 dní, je tradičný indikátor dlhodobého smerovania trhu.

Ak má krivka rastúci trend, investori bývajú spravidla spokojní, pretože cena akcií rastie. Z času na čas môže index k tejto krivke klesnúť, čo obchodníci spravidla využívajú na dokúpenie dočasne zlacnených akcií. Ich nákupy sú potom dôvodom, prečo hodnota indexu vzápätí opäť rastie.

Ak však aj naďalej bude hodnota indexu pod svojím 200-dňovým priemerom (kam sa v polovici augusta dostala), nebude to už ten trh, ktorý poznáme z posledných rokov. To nie je varovanie pred finančnou katastrofou. Koniec koncov, poklesy a nárasty patria k akciovým trhom odnepamäti. No keďže mnohí mohli za posledných päť rokov zabudnúť na to, ako vyzerá prirodzená korekcia, poľahky si ju môžu pomýliť napríklad s príchodom novej finančnej krízy. To by mohol byť dobrý dôvod na oddýchnutie si od čítania akýchkoľvek expertných predpovedí.


Devízové trhy


Menové vojny pokračujú, devalvovala už aj Čína

Keď v roku 2010 použil bývalý minister financií Brazílie Guido Mantega slovné spojenie „menové vojny“, nemohol tušiť, ako rýchlo sa jeho slovná hračka stane súčasťou mainstreamového slovníka ekonómov. Frekvencia jej používania prudko poskočila tento mesiac, keď sa do globálnej snahy o znehodnotenie svojej meny zapojila aj Čína. V priebehu dvoch dní oficiálne devalvovala kurz svojej meny (jüanu) o 3,5 %.

V percentuálnom vyjadrení nie je takáto devalvácia extrémna. Stačí sa pozrieť na britskú libru v rokoch 1967 či na jeseň 1992, alebo na Argentínu na začiatku 90. rokov. Napriek tomu si aj relatívne malý posun oficiálneho kurzu jüanu zaslúžil na finančných trhoch viac pozornosti ako ktorákoľvek iná téma.


Pre Peking to nie je prvá devalvácia meny. Je to však najdôležitejšia zmena v menovej politike krajiny od roku 2005, keď Čína zrušila naviazania domácej meny na americký dolár. Väčšina ekonomických expertov pripúšťa, že devalvácia má zrejme pomôcť domácim exportérom, ktorých produkcia bude s lacnejšou menou na zahraničných trhoch viac konkurencieschopná. Je to však nepresvedčivý argument. Stačí rýchly pohľad na posledné štatistiky zahraničného obchodu – objem čínskeho exportu poklesol v júli medziročne o 8,3 %. Mierna devalvácia jüanu určite nie je pre exportérov žiadnou silnou vzpruhou.


No ak existuje dôvod, prečo sa o tejto devalvácii tak intenzívne diskutuje, je to možná implikácia na menové politiky centrálnych bánk ekonomicky vyspelých krajín. Dôležité sú najmä USA, významný obchodný partner Číny. Signál z Pekingu možno podľa analytikov donúti americký Fed, aby prehodnotil nábeh zvyšovania úrokových sadzieb v najväčšej ekonomike sveta. Väčšina účastníkov trhu očakáva, že sa tak stane už tento rok. No nemali by sme byť veľmi prekvapení, ak Fed urobí to, čo robí už roky. Bude čakať.