Daň z nehnuteľností 2026: Na čo si musia dať vlastníci pozor

Zverejnené: 12.01.2026

Ľudia, ktorí v uplynulom roku získali byt, dom alebo pozemok, majú povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností najneskôr do konca januára. Keďže ide o miestnu daň, jej správu majú na starosti mestá a obce, ktoré na základe podaného priznania následne určia konkrétnu výšku dane.

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa nepodáva každý rok automaticky. Povinnosť ho podať vzniká len v prípade, že pri nehnuteľnosti nastala nejaká zmena – napríklad zmena vlastníctva pri kúpe alebo predaji, alebo zmena účelu jej využívania.

To znamená, že ak ste už v minulosti priznanie podali a počas roka 2025 nedošlo k žiadnym zmenám vo vlastníctve ani v účele využitia nehnuteľnosti, správca dane vám automaticky pošle platobný výmer s vyrubenou daňou, ktorú je potrebné uhradiť v lehote stanovej správcom dane.

Kam sa priznanie podáva a ako prebieha platba

Na rozdiel od dane z príjmov patrí daň z nehnuteľností medzi miestne dane. Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva na príslušnom obecnom alebo mestskom úrade pomocou predpísaného vzorového tlačiva, ktoré je rovnaké pre fyzické aj právnické osoby. Priznanie je možné podať osobne na oddelení miestnych daní, alebo ho vyplniť a odoslať elektronicky cez portál Finančnej správy či poštou.

Daňová povinnosť vzniká každému, kto sa v priebehu predchádzajúceho roka stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti. Platí pritom, že povinnosť sa viaže na 1. január nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po roku, v ktorom k zmene došlo.

Ak u vás nastala zmena v období od 2. 1. 2025 do 1. 1. 2026, priznanie musíte podať do 31. januára 2026. Keďže tento deň pripadá na sobotu, lehota sa posúva na pondelok 2. februára 2026.

Pri dedení a dražbe platí osobitná lehota – 30 dní od vzniku daňovej povinnosti, ktorá spravidla vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia.

V daňovom priznaní sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre výpočet dane, napríklad výmera pozemku, počet nadzemných podlaží alebo druh stavby. Daňovník si však sumu dane neurčuje sám – tú vypočíta obec alebo mesto a oznámi ju rozhodnutím. To býva doručené spravidla do 15. mája, pričom daň je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

K priznaniu nie je potrebné prikladať list vlastníctva ani iné doklady, keďže údaje si úrady overujú priamo v katastri nehnuteľností.

Ak priznanie nepodáte, hrozí sankcia

Za oneskorené alebo nepodané priznanie môže obec uložiť pokutu od 5 do 3 000 eur, najviac však do výšky vyrubenej dane. Pri nízkej dani tak pokuta nemôže byť vyššia než samotná daňová povinnosť.

Daň z nehnuteľností síce patrí medzi rutinné povinnosti, no práve prehliadnutý termín alebo zdanlivo „malá“ zmena môže viesť k zbytočným problémom. Prehľad v papieroch a dodržanie lehôt je preto najlepšou ochranou pred sankciami.

Finančná správa v takýchto prípadoch upozorňuje na ustanovenie daňového poriadku, podľa ktorého môže správca dane odpustiť zmeškanie lehoty zo závažných dôvodov. Daňovník o to musí požiadať najneskôr do 30 dní od chvíle, keď pominuli dôvody zmeškania, a zároveň v tejto lehote dodatočne splniť svoju povinnosť. Ak správca dane žiadosti vyhovie, daňovníkovi nevznikne pokuta za oneskorené nepodanie daňového priznania.

Úľavy a oslobodenia: Kto môže platiť menej

Legislatíva pamätá aj na prípady, keď daň z nehnuteľností nie je potrebné platiť v plnej výške alebo vôbec. Úplné oslobodenie sa vzťahuje najmä na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, obcí či vyšších územných celkov. Okrem toho môžu samosprávy v rámci svojich právomocí priznať aj rôzne miestne úľavy. Tie sa v praxi najčastejšie týkajú seniorov, držiteľov preukazu ŤZP, osôb v hmotnej núdzi alebo ľudí odkázaných na opateru.

Zníženie dane môže obec poskytnúť aj pri nehnuteľnostiach, ktoré nemožno plnohodnotne využívať, napríklad z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie či stavebnej uzávery. O priznanie úľavy je však potrebné požiadať včas – najneskôr do 31. januára, pričom rozhodujúci je stav existujúci k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Za čo sa vlastne daň z nehnuteľností platí

Zákon rozlišuje tri druhy dane z nehnuteľností:

Daň zo stavieb – rodinné domy, chaty, garáže, hospodárske budovy aj drobné stavby, ako sú altánky či letné kuchyne.
Daň z bytov a nebytových priestorov – byty v bytových domoch, garážové státia alebo priestory, ktorým sa zmenilo využitie.
Daň z pozemkov – záhrady, dvory, stavebné parcely, orná pôda, lúky, vinice, lesy a ďalšie druhy pozemkov.Začiatok formulára

Najčastejšie zmeny, pri ktorých je potrebné podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je potrebné podať najmä v prípadoch, keď počas roka nastali zmeny, ktoré majú vplyv na vyrubenie dane. Ide predovšetkým o tieto situácie:

právoplatnú kolaudáciu stavby,
kúpu alebo predaj bytu, domu či pozemku,
zmenu účelu využitia nehnuteľnosti (napríklad ak sa časť domu začne využívať na podnikanie),
rozvod a následné majetkové vysporiadanie medzi bývalými manželmi,
darovanie nehnuteľnosti alebo jej nadobudnutie darom,
dedenie alebo nadobudnutie nehnuteľnosti v dražbe,
vydanie stavebného povolenia, pri ktorom sa mení druh pozemku (napríklad zo záhrady na stavebný pozemok),
dlhodobý nájom zapísaný v katastri nehnuteľností,
zbúranie stavby na základe povolenia,
pozemkové úpravy,
zmenu výmery parcely alebo iné skutočnosti, ktoré majú vplyv na výšku dane z nehnuteľností.