ECB zvyšuje úrokové sadzby: Inflácia zostáva rizikom

Trhové očakávania sa naplnili – Európska centrálna banka pod vedením Christine Lagardovej potvrdila sprísňovanie menovej politiky a pristúpila k zvýšeniu depozitnej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu na úroveň 2,50 % ročne.

Nižšie je kompletný článok upravený tak, aby reflektoval už zrealizované rozhodnutie ECB a jeho priamy dopad na slovenský hypotekárny a realitný trh.

Očakávania trhu sa naplnili. Európska centrálna banka pod vedením Christine Lagardovej oficiálne pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov, čím sa depozitná sadzba dostala na úroveň 2,50 %. Hoci sa pozornosť sústredila na samotné rozhodnutie, finančné trhy už hľadia dopredu – započítavajú totiž vysokú pravdepodobnosť, že toto zvýšenie nemusí byť posledné a tlak na menovú politiku ostane prítomný aj v nadchádzajúcich mesiacoch.  

Pre slovenské komerčné banky nebolo dnešné rozhodnutie prekvapením. Analytici zodpovední za cenotvorbu hypoték nečakajú až na samotný podpis rozhodnutí vo Frankfurte. Trhové očakávania, rastúce swapové sadzby a drahšie medzibankové financovanie započítavajú do svojich modelov s predstihom. Časť bánk tak upravila svoje sadzby ešte pred zasadnutím ECB a ostatné ich s najväčšou pravdepodobnosťou nasledovne upravia v najbližšom období alebo začiatkom nového roka.  

Okrem samotného kroku ECB predražuje bankám zdroje aj trh so štátnymi dlhopismi. Výnosy európskych vládnych dlhopisov v nedávnom období vystúpili na viacročné maximá, za čím stojí najmä rastúce geopolitické napätie na Blízkom východe a z neho prameniace obavy z návratu vysokej inflácie. Keďže výnosy štátnych dlhopisov slúžia ako základná nákladová zložka pre tvorbu dlhodobých úverových produktov, banky čelia dvojitej záťaži: drahšiemu financovaniu na medzibankovom trhu aj vyšším nákladom na dlhopisovom trhu.

Rozhodnutie Rady guvernérov ECB plní svoj primárny cieľ – spomaľovať infláciu. Robí to však za cenu zdražovania úverov pre domácnosti aj podnikateľský sektor. Vedľajším efektom tohto sprísňovania je brzdenie hospodárskeho rastu, riziko stagnácie HDP, nižšia spotreba a oslabenie investičnej aktivity. Pre európsku aj slovenskú ekonomiku ide o nevyhnutnú obetu na ceste k navráteniu inflácie k 2 % cieľu.

Rozhodnutie ECB sa prostredníctvom drahších hypoték okamžite prenáša aj na realitný trh. Dopyt po bývaní už dnes výrazne naráža na limity príjmov obyvateľstva a prísnejšie posudzovanie schopnosti splácať úvery. Pokles cien nehnuteľností sa doteraz prejavoval skôr regionálne a zasiahol najmä staršie či menej úsporné nehnuteľnosti.

Kľúčovým zlomom pre slovenský trh bude opätovné plošné prekročenie psychologickej hranice úrokových sadzieb na úrovni 4 %. Ak sa priemerné ponukové sadzby trvalo usadia nad touto úrovňou, nákupná sila obyvateľstva výrazne ochladne. V takom scenári možno očakávať plošnú stagnáciu cien novostavieb a ďalší korekčný pokles cien starších bytov po celom Slovensku.

Nové sadzby nadobudnú účinnosť 16. septembra 2026. Po zvýšení o štvrť percentuálneho bodu budú predstavovať:

Autor článku: Matej Dobiš