Európska centrálna banka po troch rokoch otáča kormidlo: Úroky prekvapivo rastú

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes na svojom kľúčovom zasadnutí rozhodla o zvýšení základných úrokových sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu (25 bázických bodov). K tomuto kroku prichádza po dlhom období znižovania a stability – naposledy totiž ECB zvyšovala úroky pred tromi rokmi. Za týmto rozhodnutím stojí najmä neutíchajúci vojnový konflikt v Iráne, ktorý tlačí ceny energií nahor a opätovne prebúdza infláciu v eurozóne.

Hlavné body (Key Takeaways)

• Zmena kurzu po 3 rokoch: Po sérii ôsmich po sebe nasledujúcich znížení sadzieb prichádza prvý obrat nahor. Základná vkladová sadzba stúpa z 2,00 % na 2,25 %.
• Vojna ako motor inflácie: Dlhotrvajúci konflikt v Iráne paralyzuje energetický trh, kvôli čomu inflácia v eurozóne v máji nečakane poskočila na 3,2 % – vysoko nad cieľové 2 % banky.
• Nová prognóza je prísnejšia: ECB oficiálne prepísala svoje výhľady. Odhad inflácie na najbližšie roky výrazne stúpol (pre rok 2026 až na 2,9 % – 3,0 %), kým hospodársky rast Európy spomaľuje.
• V septembri zrejme opäť zaplatíme viac: Finančné trhy a analytici očakávajú, že v septembri príde ďalšie zvýšenie o štandardných 25 bodov. Prezidentka ECB Christine Lagardová však zdôrazňuje, že ďalšie kroky budú závisieť výhradne od čerstvých ekonomických dát.

Prečo musela ECB zakročiť?

Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo tak, že obdobie drahých peňazí máme za sebou. ECB od júna 2024 stihla znižovať úroky celkovo osemkrát, čím chcela pomôcť chradnúcej európskej ekonomike. Geopolitická realita však plány škrtla. Vojna v Iráne sa ukazuje ako dlhodobý problém, ktorý opäť zdražuje ropu a plyn.

Keď minulý týždeň dorazili čísla o májovej inflácii v eurozóne, vo Frankfurte sa rozblikali červené kontrolky. Ceny namiesto poklesu zrýchlili svoj rast na 3,2 % (z aprílových 3,0 %). Problémom je aj takzvaná jadrová inflácia (očistená o nestabilné ceny potravín a benzínu), ktorá vyskočila na 2,5 %. Podľa expertov išlo o „symbolický krok“ a akúsi poistku. ECB nechcela zopakovať chybu z roku 2022, kedy s reakciou na infláciu pridlho vyčkávala.

Nové úrokové sadzby v prehľade (od 17. 6. 2026)

1. Depozitná sadzba (z 2,00 % na 2,25 %): Úrok, za ktorý si komerčné banky ukladajú peniaze v ECB. Táto sadzba je najdôležitejšia, lebo určuje tón pre celý trh.
2. Hlavná refinančná sadzba (z 2,15 % na 2,40 %): Úrok, za ktorý si banky od ECB peniaze požičiavajú.
3. Sadzba pre jednodňové úvery (z 2,40 % na 2,65 %): Núdzová sadzba pre banky, ak potrebujú rýchlu hotovosť do druhého dňa.

Ekonomické kliešte: Vysoké ceny a slabý rast

Súčasná situácia stavia centrálnu banku do mimoriadne zložitej pozície. Spolu s úrokmi dnes zverejnila aj novú ekonomickú predpoveď a tá investorov nepotešila. Odhad inflácie na rok 2026 bol prehodnotený smerom nahor z pôvodných 2,6 % na približne 2,9 % až 3,0 %.

Na druhej strane, európske hospodárstvo začína opäť brzdiť. Priemysel hlási pokles objednávok a odhad ekonomického rastu (HDP) pre tento rok padol na chudobných 0,8 %. ECB sa tak nachádza v kliešťach – na jednej strane musí drahými úrokmi krotiť infláciu, na druhej strane týmto krokom ešte viac dusí ekonomickú aktivitu firiem.

Čo to znamená pre vaše peňaženky a hypotéky?

Zvýšenie sadzieb ECB vysiela jasný signál slovenským komerčným bankám: peniaze na finančných trhoch lacnejšie nebudú. Viaceré slovenské banky v predtuche tohto kroku zvyšovali úroky na hypotékach už v uplynulých týždňoch. Ak ste v poslednom čase zachytili mierne zdražovanie úverov na bývanie, bola to práve reakcia na očakávané dnešné rozhodnutie.

Keďže trh toto zvýšenie vopred očakával (stávky na rast boli pred zasadnutím na úrovni 97 %), v najbližších dňoch netreba panikáriť – skokové zdražovanie hypoték zo dňa na deň nenastane. Priestor na akékoľvek zlacňovanie úverov sa však nateraz definitívne uzavrel. Ak sa potvrdia predpovede analytikov a ECB v septembri opäť zatiahne brzdu, na jeseň môžeme na Slovensku očakávať ďalšiu vlnu mierneho zdražovania hypoték a spotrebných úverov. Naopak, mierne pozitívnou správou môže byť drobné zvýšenie úrokov na termínovaných vkladoch a sporeniach, ktoré banky ponúkajú ľuďom.

Čo na to hovoria finančné trhy?

Ak by sme sa pozreli na aktuálne nálady na veľkých finančných trhoch, tie už dnes tipujú, ako bude príbeh s úrokmi pokračovať. Veľkí investori a ich počítačové modely očakávajú, že dnešný krok bol len začiatok novej vlny. Podľa ich predpovedí nás do konca roka 2026 čakajú ešte ďalšie dve zvýšenia sadzieb zo strany ECB. Trh momentálne žije v scenári, že úroky v eurozóne budú rásť celé leto a jeseň, pričom svoj strop by mali dosiahnuť na jar budúceho roka, a to niekde na úrovni okolo 2,65 %.

Autor článku: Matej Dobiš