PB


Zverejnené: 15.03.2017

Optimistická nálada na akciových trhoch trvá už šesť rokov


Začiatkom tohto mesiaca uplynulo šesť rokov od chvíle, keď akciové trhy po celom svete klesli na svoje krízové minimum a začali vytrvalo rásť. Americký akciový index sa v rastovom trende udržiava viac ako 2 200 dní. To je v porovnaní s ostatnými oživeniami na trhu s akciami ojedinelý výsledok. Dosiaľ neprekonaný rekord je však podstatne dlhší – presne 3 452 dní trvala optimistická nálada na akciových trhoch od októbra 1990 do marca 2000.


Nie je žiadnym prekvapením, že čím dlhšie sa akciovým trhom darí, tým viac sa rozrastá počet expertov varujúcich pred nadchádzajúcim kolapsom. Medzi pesimistickými predpoveďami nie je problém nájsť ani také, ktoré prorokujú taký výrazný prepad, že posledná kríza by v porovnaní s ním mala byť len neškodnou predohrou.

Je pravda, že napríklad index Nasdaq, ktorý meria výkonnosť prevažne technologicky orientovaných akcií, má už na dosah úrovne z vrcholu internetovej bubliny v marci 2000. Situácia dnes je však značne odlišná od bezbrehej eufórie pred 15 rokmi. Stačí sa pozrieť na hospodárske výsledky firiem. Kým v roku 2000 investori bezostyšne kupovali prakticky akékoľvek akcie, dnes sú lídrami trhu firmy so silným rastom tržieb aj ziskov. Nejde teda o bublinu, ktorá je hnaná príliš optimistickými očakávaniami budúcich ziskov firiem, ale o trend postavený na solídnych výsledkoch.

To neznamená, že akciové trhy už budú smerovať len nahor. Každý rastový trend sa zastaví, niekedy len na pár týždňov, niekedy aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Takéto správanie však majú akciové trhy vo svojej DNA a varovať pred „zlým počasím“ na trhoch má rovnakú vypovedaciu hodnotu ako zdvihnutý prst pred neskutočne horúcim letom, ktoré raz príde.

Burzovým centrám po celom svete navyše dodávajú aktívny doping aj centrálni bankári, ktorí v snahe pomôcť hospodárskemu rastu siahli po netradičnej metóde podpory – tlačeniu peňazí. Na programoch tzv. kvantitatívneho uvoľňovania tak popri majiteľoch akcií dnes najviac zarábajú zadlžené krajiny. Aj v Európe možno nájsť viacero príkladov štátov, ktoré si na finančných trhoch požičiavajú tak výhodne, že keď budú požičané peniaze vracať, nebudú platiť nielen žiadne úroky, ale sumu, ktorá bude ešte nižšia ako pôvodná pôžička.

Je zrejmé, že takýto stav nie je normálny a je len otázkou času, kedy sa pomery na trhoch vrátia do „normálu“. Zatiaľ to však nevyzerá na skorý návrat. ECB začala s kvantitatívnym uvoľňovaním len pred pár týždňami, a hoci centrálni bankári v USA signalizujú relatívne rýchly návrat vyšších úrokových sadzieb, je možné, že s nimi tento rok vôbec nepohnú.

 

***********

Devízové trhy

Kurz eura vytrvalo padá, paniku už však nerobí nik


Pamätáte si na zásadné vyhlásenie ECB o tom, že je pripravená pre záchranu eura urobiť „čokoľvek, čo bude potrebné“? To bol v júli 2012 a kurz eura voči americkému doláru sa v dôsledku krízy vyvolanej Gréckom prepadlo na úroveň okolo 1,23. O necelé tri roky neskôr je výmenný kurz eura ešte slabší. Jediný rozdiel je v tom, že dnes už nik nešíri reči o nevyhnutnosti „záchrany“ jednotnej európskej meny.

V polovici marca sa kurz eura voči doláru pohyboval okolo úrovne 1,05. Znamená to, že kým v júli 2012 bolo možné jedno euro vymeniť za 1,23 amerického dolára, dnes by majitelia eur dostali za jedno len 1,05 dolára. Trhy s napätím očakávajú, či sa euru podarí klesnúť až na paritu s dolárom, teda na úroveň, pri ktorej bude hodnota jedného eura rovná jednému doláru. Jej dosiahnutie je pravdepodobné už v priebehu nasledujúcich týždňov, no okrem psychologickému efektu (ten je spojený s dosiahnutím či prekonaním každej „okrúhlej“ hranice) nebude mať zásadnejší význam.

Slabé euro už nie je dnes vnímané ako hrozba pre eurozónu. Naopak, je to dôsledok snahy ECB znížiť hodnotu spoločnej meny a pomôcť tak európskym ekonomikám hneď na dvoch frontoch. Tým prvým je naštartovanie inflácie. Spotrebiteľské ceny vo viacerých krajinách stagnujú alebo dokonca klesajú, čo je situácia, ktorej sa desia nielen bankári, ale aj ministri financií. Už len preto, že drahšie nákupy majú ľudia za takýchto okolností tendenciu odkladať, čo znamená aj menšie príjmy z DPH a iných nepriamych daní.

Druhým dôvodom je fakt, že inflácia funguje ako neviditeľný spojenec dlžníkov. Znehodnocuje menu, v ktorej platia svoje dlhy, a takúto službu budú v budúcnosti potrebovať viaceré krajiny. Je zrejme len otázka času, kedy sa opäť podarí naštartovať trend rastúcich cien. To by mohla byť dobrá správa nielen pre zadlžené krajiny, ale pre každého, kto vlastní investičné aktíva (napr. nehnuteľnosť).

 



Užitočné články

Odborníci Finančného kompasu v médiách