HC


Zverejnené: 18.04.2017

Dôsledky referenda sú už citeľné


across.png

Akým spôsobom môžu Slováci pocítiť dôsledky rozhodnutia Britov opustiť Európsku úniu? Niektoré následky sú už citeľné, ďalšie sú zatiaľ len v rovine špekulácií. Zrejmé je predovšetkým to, že Európska únia príde o jedného zo svojich najštedrejších prispievateľov.

Historický rozvod Veľkej Británie a EÚ naplno zamestnáva politikov, médiá aj ekonomických expertov. Jeho dosah sa však dotkne aj našich peňaženiek.

Akcie prerábajú...

Pre finančný svet bol výsledok britského referenda studenou sprchou. Turbulencie, ktoré Brexit na trhoch vyvolal, boli citeľné všade. Prvé vplyvy sú evidentné bezprostredne po oznámení výsledkov ľudového hlasovania. Výrazný pokles zaznamenali všetky fondy, ktoré úspory svojich klientov investujú na akciových trhoch. Rozsah strát zatiaľ nie je porovnateľný s tým, čo priniesla nedávna globálna finančná kríza.

Na Brexit reagujú – z pochopiteľných dôvodov – najcitlivejšie akciové trhy v európskych krajinách.  Deň po oznámení výsledku referenda spadol hlavný index nemeckej burzy vo Frankfurte o takmer 7 %, parížska burza stratila 8 %. Španielsky index Ibex sa prepadol o 12,4 %, taliansky Mib prišiel tiež o viac ako 12 %. Na podobné výpredaje reagujú najcitlivejšie indexové fondy, tie sú však na Slovensku zastúpené len v druhom pilieri dôchodkového systému.

... no dlhopisy idú nahor

V čase vysokej neistoty na finančných trhoch sú tradičným útočiskom veľkých inštitucionálnych investorov štátne dlhopisy „spoľahlivých“ krajín. Výnosy z dlhopisov vydaných Japonskom, Nemeckom, Francúzskom, Švédskom, Dánskom aj Švajčiarskom klesli v reakcii na Brexit na nové historické minimá.

Klesajúce výnosy z dlhových cenných papierov znamenajú nárast ich trhovej ceny. To znamená zisky pre investorov v konzervatívnych fondoch, orientovaných práve na investovanie do obligácií. Pre Slovákov môže byť utešujúcou správou to, že tento vývoj pocítia aj oni. Väčšina úspor na dôchodok v druhom pilieri je v garantovaných fondoch, ktoré môžu investovať výlučne do najbonitnejších štátnych dlhopisov. To je dôvod, prečo podľa aktuálnych údajov už tieto fondy stihli sporiteľom od začiatku tohto roka zarobiť vyššie percento ako počas celého predchádzajúceho roku.

Dlhšie obdobie nízkych úrokov

Prekvapivý výsledok Brexitu postavil do pozoru nielen politikov, ale aj centrálnych bankárov. Prudký nárast neistoty, ktorú sme mali možnosť vidieť v bezprostrednej reakcii finančných trhov, sa pravdepodobne pretaví aj do širšej ekonomiky. Analytici predpovedajú, že s míňaním peňazí budú firmy v dôsledku euro-britského rozchodu opatrnejšie.

Je pravdepodobné, že snahou ECB bude za takýchto okolností udržiavať uvoľnenú menovú politiku prostredníctvom nízkych úrokových sadzieb. To môže potešiť najmä zadlžených klientov bánk, ktorí čerpajú hypotekárne úvery. Kombinácia vysoko konkurenčného prostredia pri poskytovaní úverov na bývanie a extrémne nízkych úrokových sadzieb im môže ušetriť nemalé sumy.

Menší balík eurofondov

Veľká Británia zaplatila do spoločnej európskej kasy v rokoch 2010 až 2014 viac ako deväť miliárd eur. To z nej robí jedného z najštedrejších prispievateľov do rozpočtu EÚ, z ktorého dostávajú finančnú pomoc vo forme eurofondov menej rozvinuté členské štáty.

Keď do rozpočtu prestanú Briti prispievať, rozdeľovaná suma by mala klesnúť o dvojciferné percento. Podľa eurokomisárky pre regionálny rozvoj Coriny Cretuovej bude odchod Veľkej Británie z EÚ znamenať zmenšenie rozpočtu únie od roku 2020 o 15 %. Pre ilustráciu: minulý rok poslalo Slovensko do úniového rozpočtu 625 mil. eur. Na druhej strane z eurofondov pribudlo do štátnej kasy 1,6 miliardy eur. S ich pomocou Slovensko financuje najmä výstavbu ciest a modernizáciu škôl a nemocníc.



Užitočné články

Odborníci Finančného kompasu v médiách