Najbežnejšie finančné podvody

Polícia opakovane varuje pred rôznymi podvodmi, ktorým môžu Slováci naletieť. Tieto podvody môžu zahŕňať bežné klamstvá, ako sofistikovanejšie investičné ponuky. Prípady, keď podvodníci oklamú ľudí a tí prichádzajú o peniaze, sa stále opakujú. Muži zákona sa tak často ocitajú pred takmer nevyliečiteľným problémom. Najčastejšie sa stretávajú s finančnými podvodmi, ktoré zasahujú slovenských občanov.

Phishing a smishing

Tieto dva pojmy sa zvyčajne používajú na označenie falošných e-mailov, SMS správ alebo iných foriem kontaktovania obete, pričom podvodník sa snaží získať peniaze od dotknutej osoby.

Najznámejším príkladom phishingu je falošná faktúra. Tento typ útoku využíva strach a naliehanie na obeť. Útočník ťa tlačí, aby si zaplatil za tovar alebo služby, ktoré si nikdy neobjednal ani nedostal.

Medzi ďalšie príklady patrí podvodné správy v populárnych aplikáciách ako Dropbox či PayPal. Rovnako je dôležité byť opatrný voči falošným vymáhačom daní a podobným podvodom.

Investovanie

Pri zvažovaní podvodov, ktoré sa týkajú Slovákov, je dôležité spomenúť riziko investovania do jedného konkrétneho aktíva, do ktorého nás podvodníci nabádajú investovať veľké sumy. Títo podvodníci často ponúkajú lákavé percentá zhodnotenia, teda potenciálny zisk. V takýchto prípadoch je nevyhnutné dôkladne preskúmať typ akcie alebo aktíva, o ktorom uvažujeme.

Podvodníci často lákajú ľudí na veľmi výhodné investičné stratégie, ktoré v mnohých prípadoch nefungujú. Ak sa rozhodneme investovať, podvodník si buď prisvojí naše peniaze, alebo za našu investíciu získa prémiu od svojho zamestnávateľa.

Okrem toho, treba byť ostražitý pred ponukami investovania, ktoré sľubujú podozrivo vysoké zisky. V takýchto prípadoch hrozí, že prídeme o celú investíciu a nezískame žiadny zisk. Vždy sa oplatí prehodnotiť takúto príležitosť s odborníkom.

Krádež identity a deepfake

V oblasti umelej inteligencie prináša tento pokrok množstvo výhod, ale aj rizík, ktoré rýchlo začali zneužívať podvodníci. Príkladom je situácia z apríla, keď šéf jednej firmy prišiel o 23 miliónov eur, ako uvádza Euronews.

Podvody, ktoré sa týkajú Slovákov, sa objavujú aj vo forme pokusov o falošné overenie identity na základe nepravdivých údajov. Tieto prípady celosvetovo vzrástli za posledný rok, čo naznačuje vznikajúcu hrozbu.
Útočníci, ktorí používajú falošnú alebo ukradnutú identitu, sa dokážu dostať na bankový účet obete a pripraviť ju o jej úspory.

V súčasnosti podvodníci využívajú moderné nástroje umelej inteligencie (AI), ktoré dokážu napodobniť hlas a vzhľad skutočných osôb. V tomto kontexte hovoríme o deepfake nahrávkach a videách.

Autor článku: Iveta Hudáková