Výhľad na rok 2018: Inflácia je už za rohom

Máme za sebou obdobie, keď akcie ťažili zo silnej podpory centrálnych bánk. Budúci rok však bude rokom, keď ich podpora bude klesať, či už to bude prostredníctvom znižovania nákupu aktív, v prípade ECB, alebo zastavením reinvestícií dlhopisov po exspirácii zo strany Fedu. 
JAMES BATEMAN, investičný riaditeľ Fidelity Multi Asset

Veľká otázka pre rok 2018...

To, čo sa stane vo chvíli, keď centrálne banky začnú na budúci rok obmedzovať svoje monetárne politiky, je nateraz veľkou otázkou. Je tu množstvo investorov, ktorí zastávajú názor, že dopad bude len mierny. Opierajú sa o trhový dopyt, ktorý by mal dostatočne vykompenzovať výpadok podporných nástrojov.  Riziko však predstavuje vypuknutie paniky. Môže ju vyvolať buď to, že úrokové sadzby vzrastú rýchlejšie ako sa očakáva, alebo jednoducho len to, že centrálne banky už viac nebudú podporovať rizikové aktíva.  Koniec kvantitatívneho uvoľňovania pravdepodobne otestuje investičnú stratégiu "kupovať pri poklesoch”. Platí to najmä na dlhopisových trhoch, napríklad pri amerických dlhopisoch s investičným ratingom.

Sú obavy oprávnené? Centrálne banky sa môžu stiahnuť veľmi jednoducho. Mario Draghi sľúbil, že tak urobí vo chvíli, keď už ďalšia podpora nebude potrebná. Predpokladom je samozrejme nárast inflácie, ktorá sa od finančnej krízy vytratila.  V skutočnosti sme len 18 mesiacov od chvíle, keď sme videli vrchol obáv investorov z deflácie. Výnosy na desaťročných nemeckých dlhopisoch vtedy klesli na - 0,3 % a až tretina vládnych dlhopisov sa globálne predávala so zápornými výnosmi.

Zmena kurzu politiky

Hrozbu zmeny režimu by sme nemali podceňovať. Centrálne banky boli akomodatívne veľmi dlhý čas. Pracovné trhy sú napäté vo väčšine veľkých ekonomík, až na výnimky v rámci eurozóny. V istej chvíli sa zamestnanci začnú cítiť dostatočne silní, aby žiadali vyššie mzdy. Mzdová inflácia potom môže naštartovať nárast nezamestnanosti, čo by znížilo manévrovací priestor pre centrálne banky.  Spolu s nárastom tlakov na rast inflácie, miznú aj sily, ktoré spôsobovali defláciu v minulosti.

V roku 2014 to bol napríklad 50 % prepad cien ropy, čo sa už bez zničujúcich dôsledkov na ropný priemysel nebude môcť opakovať.  Deflácia cien spotrebných tovarov spôsobená integráciou Číny a ďalších rozvíjajúcich sa trhov, je dnes už tiež za nami. Zostáva už len malý priestor na integráciu ďalších ekonomík.
 

Riziká štrukturálnej deflácie sa preceňujú

Myslím si tiež, že niektoré zo štrukturálnych dôvodov, ktoré by mali spôsobovať defláciu, sú jednoducho zveličené. Dobrým príkladom je internet. Ľudia argumentujú tým, že možnosť porovnávať ceny tovarov na internete vytvára tlak na výrobcov a predajcov a znižuje marže.  Pravdou je, že doba internetu sa zhoduje s obdobím nízkej inflácie. No jeho vplyv na defláciu je podľa mňa prehnaný. Keď totiž výrobcovia musia čeliť nákladovým tlakom, ceny nemôžu byť nepružné, ako tomu bolo v minulosti. Internet teda nielen umožňuje znižovať ceny spotrebiteľom, ale aj producentom dáva možnosť v prípade potreby ich zvýšiť. Keď celý trh čelí nákladovým tlakom, či už v podobne vyšších miezd alebo cien surovín, je tu možnosť posunúť ceny nahor.

Transparentnosť cien teda nemusí pôsobiť vždy len v prospech spotrebiteľov.  Inflácia podľa mňa predstavuje jedno z rizík budúceho roka. I keď nie je súčasťou základného scenára, pre potenciálne nepriaznivé dopady by mali investori zvažovať ochranu ich portfólií pred ňou. Dobrým nástrojom môžu byť napríklad úvery s variabilnou sadzbou. V roku 2017 dosiahli len tlmený kapitálový zisk, no stabilný výnos. Okrem toho stále zostávam pozitívny pri akciách, aj keď s blížiacim sa koncom roka je treba ich zastúpenie redukovať.

JAMES BATEMAN je hlavným investičným riaditeľom Fidelity Multi Asset. Vedie globálny tím portfólio manažérov a analytikov. Vyštudoval ekonómiu na Univerzite v  Cambridge.

Prehľad podielových fondov dostupných na trhu nájdtete TU.